podmaniť si flanderské mestá, ktoré boli životne dôležité pre anglické hospodárstvo ( hlavný odberatelia anglickej vlny). V roku 1337 sa začala 100-ročná vojna medzi Anglickom a Francúzskom. Na stranu Eduarda III. sa pridal aj rímsko-nemecký cisár Ľudovít Bavorský, ktorý ho v roku 1338 uznal za francúzskeho kráľa. V prvej fázy vojny dominovali na kontinente Angličania. 26. augusta 1346 sa im podarilo poraziť takmer dvojnásobnú presilu francúzskeho vojska v bitke pri Crécy (Kreščaku). Na strane Francúzov bojoval v tejto bitke aj český panovník Ján Luxemburský. O rok neskôr dobyl Eduard III. aj prístav Calais.
Naďalej pokračovala prevaha anglických vojsk. Tým sa podarilo poraziť Francúzov aj v roku 1356, keď 19. septembra rozdrvili súperove vojská v bitke pri Poitiers. Francúzsky kráľ Ján II. Dobrý sa dostal do zajatia a na jeho miesto nastúpil jeho syn Karol V. Múdry.
Po tejto porážke začala francúzska vláda vyberať od sedliakov vyššie poplatky. To sa stretlo s veľkou búrkou nevôle. Odpor roľníkov vyvrcholil 28. mája 1358, keď vypuklo v meste Compiénge tzv. povstanie Jacquesa Bonhomma. Už začiatkom júna však bolo povstanie kruto potlačené.
V roku 1360 sa skončila prvá fáza 100-ročnej vojny podpisom mieru v Brétigny. Tento mier sa skončil v roku 1369. Nastal obrat vo vojne a Francúzi do konca 14. storočia získali späť väčšinu stratených území. Angličanom zostal len úzky pás zeme pri Lamanšskom prielive. Tento stav bol potvrdený mierom z roku 1374. Záverečná fáza 100-ročnej vojny sa začala v roku 1414. 25. októbra nasledujúceho roku sa podarilo anglickému kráľovi Henrichovi V. z rodu Lancasterovcov rozdrviť francúzsku armádu pri Azincourte. Henrich V. využil nároky svojho prastarého otca Eduarda III. na francúzsky trón, aby obnovil vojnu proti Francúzsku, oslabenému vnútornými spormi medzi burgundským a orleánskym vojvodstvom. Spojil sa s Burgundskom, ktorého vojvoda Ján Nebojácny ho uznal za kráľa, čím výrazne oslabila moc panovníka. Na trón si naďalej nárokoval aj Karol VII.
V roku 1419 došlo počas mierových rokovaní s Karolom VII. k zavraždeniu Jána Nebojácneho. Jeho nástupca Filip Dobrý sa snažil upevniť si moc Troyeskou zmluvou s Angličanmi, ktorá sa však nerealizovala a na trón sa dostal Karol VII. Proti anglickej nadvláde v krajine sa zdvihla vlna odporu v širokých vrstvách francúzskeho obyvateľstva. Do čela ľudového povstania sa postavila sedemnásťročná sedliačka Jana z Arcu., prezývaná tiež Panna Orleánska. 8. mája 1429 zvíťazilo francúzske vojsko pod jej velením pri Orleánse, čo znamenalo obrat vo vojne v prospech Francúzska.