V auguste 1936 bola vyhlásená politika nevmiešavania, ktorú formálne podporilo 27 krajín. Medzi nimi aj Taliansko a Nemecko, ktoré však aj naďalej (a v zvýšenom množstve) podporovali nacionalistov. Naopak odmietaním predaja zbraní vláde nepriamo podporovali Franca. Anglicku (to malo aj veľký vplyv na politiku Francúzska, kt. mali radu spoločných záujmov) nevyhovovala revolúcia. Pokiaľ by k revolúcii nedošlo, všetok kapitál investovaný do Špan. veľkými anglic. podnikmi by padol do rúk pracujúcich a náhrady by boli len malé, ak nie žiadne. Revolúcia by najskôr umožnila osamostatnenie Španielskeho Maroka, čo Francúzsko nemohlo dopustiť. Bolo by to veľmi nebezpečné pre udržanie si franc. a angl. kolónii, tieto krajiny zo svojich kolónií žili. Veľkú rolu hrala tiež už zmienená obava z „Veľkej“ vojny. Veď Chamberlain ustupoval Nemecku neustále. Aj podpora vlády by mohla Hitlera rozzúriť. Prečo Anglicko tak dlho ustupovalo je problém, kt. moja práca nerieši, takže môžeme iba konštatovať, že Špan. sa stalo jednou z jeho obetí. Rola SSSR Najväčšiu rolu mal samozrejme na republikánskej strane Sov. Zväz. Okrem Mexika to bola jediná krajina, kt. bola ochotná dodávať republike zbrane. Nie je však pravda, žeby tak činila od začiatku vojny. Dodávky začali až ku koncu októbra a neboli zadarmo- bolo za ne platené zlatými rezervami špan. centrálnej banky (z celkových rezerv v hodnote asi 225 miliónov libier bolo 175 miliónov odoslaných do SSSR, kt. si mohol diktovať ceny a tiež usmerňovať pomoc). Sovieti pristúpili na dodávky až potom, keď bolo všetkým jasné, že Tal. a Nem. silne podporujú „svoju“ stranu v konflikte a hrozilo akútne nebezpečie dobytia Madridu. Veľký vplyv komunistov v Interbrigádach (i keď väčšina členov nebola komunistami), sovietske zbrane, kt. prerozdeľovala komun. strana, aj veľký úspech práve v Madride umožnil Rusom veľmi účinne zasahovať do politiky a ovplyvňovať smerovanie republiky. Aké boli ciele Stalina v obč. vojne? Pramene nacionalistov tvrdia, že šlo o pokus urobiť v Špan. soviet. revolúciu, satelit ovládaný moskovským vedením, znárodnenie podnikov, atď. Teda niečo, čo sa podarilo v krajinách oslobodených Červenou armádou v 2. sv. vojne. Čiastočne to je aj pravda. Aspoň v tom ohľade, že sa Sovieti pokúsili krajinu ovládnuť a urobiť z nej sovietsky satelit. Rozdiely oproti budúcim „socialistickým“ republikám boli však zásadné. Komunisti svoju podporu získali od stredných tried, keď de facto zabránili skutočnej revolúcii, kt. presadzovala POUM a anarchisti. Pokúšali sa zachovať zdanie buržoáznej demokratickej rep.