Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Španielska občianska vojna
Dátum pridania: | 14.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fuu | ||
Jazyk: | Počet slov: | 11 535 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 44.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 74m 30s |
Pomalé čítanie: | 111m 45s |
Rozšíreným javom sa stala emigrácia (Argentína) a veľký nárast mestskej populácie, kam sa sťahovali ľudia z vidieku- hľadali v nich hlavne zmeny a prácu, ktorú často nedostali a tak len rozšírili slamy vznikajúce na okrajoch veľkých miest (Madrid, Barcelona, Bilbao, Valencia). Zaostalým charakterom štátu bol tiež daný pomalý vývoj strednej vrstvy, buržoázie a priemyselníkov. Táto vrstva bola príliš slabá (a previazaná s veľkostatkármi- podnikať začínali najčastejšie tí šikovnejší z nich), než aby si vydobyla solídne politické zastúpenie. Niektoré z týchto faktov sa môžeme odvážiť generalizovať- celá história ukazuje, že čím je krajina vyspelejšia (alebo možno lepšie povedané na lepšej ekonomickej úrovni), tým menej jej „hrozí“ nebezpečie ľavicového prevratu- vulgárne zhrnuté- pokiaľ majú robotníci, čo jesť a môžu chodiť na futbal, nebudú robiť revolúciu. Podarilo sa (ako predpokladal marxizmus) v najvyspelejších krajinách robotníkom nastoliť diktatúru proletariátu? Komunizmus naopak uspel v krajinách, ktoré v podstate prešli od feudalizmu (alebo banánovej ekonomiky) rovno k socializmu. Československo by sa dalo označiť skôr ako smutná výnimka. Vznik robotníckej triedy Samozrejme späť do Španielska. V roku 1902 nastúpil posledný „predfrancovský“ kráľ Alfonz XIII. Prvej svetovej vojny sa Špan. nezúčastnilo a veľmi na tom zarobilo. Ekonomický rast samozrejme sprevádzala agresívna inflácia a nepokoje pracujúcich, ktoré rýchlo rástli i migráciou z vidieka, aby uspokojili zvyšujúci sa dopyt po ľudskej sile v priemysle. Dôvodom nepokojov bol výpredaj potravín do zahraničia- chýbal olej, múka, mäso. Z ekonomického hľadiska šlo o výmenu potravín za zlato. Takto získané prostriedky bohužiaľ neboli investované do modernizácie, ale boli doslova premrhané. To viedlo k radikalizácii pracujúcich. V Špan. existovali tri veľké prúdy: socialistický (marxistický), anarchistický a kresťansko-sociálny. Tretí spomenutý nemal príliš veľkú podporu, pretože cirkev ako celok bola ďaleko skôr na strane vyšších tried. Špan. je v európskom kontexte jedinečné úspechom anarchistov. Čo bolo príčinou tohto úspechu (alebo skôr neúspechu socialistov)? Socialistická strana (PSOE) bola založená už roku 1879 a socialistická odborová centrála (UGT) v roku 1888. Ich cieľom bol boj za zlepšenie podmienok pracujúcich bez revolučného snaženia. Jej obľúbenosť vzrástla až na začiatku minulého storočia hlavne medzi baníkmi v Astúrii a zlievačmi v Baskicku. Bola pevne centralizovaná, byrokratická a sídlila v Madride. Práve to jej v najpriemyselnejšom Katalánsku kládlo veľké obtiaže. Slobodomyseľnosť, autonómia Katalánska a veľká obava z byrokracie- to všetko bolo vlastné množstvu katalánskych pracujúcich.
Zdroje: - Bolin, Luis : Spain: the Vital Years
Philadelphia, J.B.Lippincott Company, 1967, - Orwell, George: Hold Katalánsku
www.csaf.cz, - Ubiet; Reglá; Jover; Seco: Dejiny Španielska
Praha, Nakladatelství LN, 1995, - Vincent, Mary; Stradling, R.A:: Svet Španielska a Portugalska
Praha, Knižní klub, 1997, - Solidarita 2000: Anarchizmus v akcii, Španielska občianska vojna
Súvisiace linky
Podobné referáty
Španielska občianska vojna | VŠ | 2.9764 | 1879 slov |