Celá kauza vyznela potom do stratena, len minimálny počet ľudí bol súdení (nebolo výnimkou, že napr. niektorí cudzinci boli zadržaní najskôr len preto, aby sa správy z Barcelony nedostali príliš skoro „von“, ale potom sa na nich zabudlo a zostali uväznení niekoľko mesiacov). Na front sa zvesti dostali neskôr, aby sa nevzbúrili jednotky milícií, kt. práve viedli útok na Huescu. Tento útok mal časť nacion. jednotiek, kt. sa pokúšali dobyť Bilbao, ale bol zle zorganizovaný a Huesca sa udržala. Priebeh bojov- jún 1937/február 1939 Huesca nepadla, naopak tzv. „železný prstenec“ okolo Bilbaa bol prelomený a mesto dobyté (19.6.). Prvá skutočne väčšia ofenzíva republikánov, kt. mala využiť sústredenie nacional. V Baskicku, bola smerovaná na mestečko Brunete, ležiace neďaleko Madridu. Začala 6. júla. Bolo nasadených 60 tisíc mužov, letectvo a tanky s cieľom prelomiť obliehanie Madridu, obkľúčiť väčšinu jednotiek obliehajúcich mesto a odrezať ich od zásob a posíl. Neskôr už neboli rep. nikdy v takej výhodnej pozícii. Moment prekvapenia sa im však nepodarilo využiť a napriek úporným bojom (dohromady strata asi 40 tis. mužov) trvajúce takmer tri týždne nezískali viac, než úzke asi dvoj kilometrové pásmo. Franco nevyrazil do protiútoku, pretože obrana Madridu bola veľmi silná a potreboval jednotky na severnom fronte, kt. chcel eliminovať do zač. zimy. Prírodné podmienky a počasie by úplne znemožnili boj v horách a dalo republikánom čas na regeneráciu a obnovenie síl. Útok na Santander začal 14. augusta. Obrana nebola už zďaleka taká silná ako predtým (v Barcelone mali byť rozšírené fámy, že komunisti chystajú mier s Francom). Republika bola vyčerpaná a morálka upadala. Po potlačení POUM nasledovalo oslabenie anarchistov. Aragónska rada, hlavný orgán anarchosyndikalistov v Aragónii, kt. koordinoval poľnohospodárov vo vzniknutých družstvách, bola zrušená komunistami v auguste a tento rozkaz splnila armáda (11. divízia vedená ge. Listrom). Pôda sa vracala do rúk bývalých vlastníkov. Celkovo bolo zrušených asi 30% komún, niekoľko sto ľudí zatknutých a to všetko v dobe žatvy. Je pochopiteľné, že väčšina roľníkov začala premýšľať, za čo vlastne bojujú. 26. augusta vkročili nacionalisti do Santanderu. Tesne pred tým, 24. bol ako posledný pokus o zdržanie zahájený útok na Zaragozu, v bitke u Belchita republikáni zvíťazili, avšak za cenu neuveriteľných strát (Bolin uvádza až 20 tisíc) a Santander aj tak padol. Na severe vzdorovala už iba Astúria, bašta ľavice. Hl. mesto Atúrie, Oviedo, bolo obkľúčené republikánmi 15 mesiacov. Na zač. povstania sa pluk.