Nespokojnosť armády sa logicky zvýšila kvôli neúspechom v zahraničných bojoch, ktorých vyvrcholením bola neočakávaná porážka v Maroku, ktorú pod vedením Abd-el-Karíma beduíni v bitke pri Annuali r. 1921 uštedrili elitným šp. jednotkám. Vláda silnej ruky sa zdala byť dobrým východiskom z tejto krízovej situácie. Francovým predchodcom sa stal generál Primo de Rivera. Zdalo sa, že všetko bolo lepšie než chaos, do kt. Šp. dostali predchádzajúce vlády. Na začiatku (nastupuje 1923) mal Rivera silnú podporu (dokonca aj PSOE a UGT). Nemal toľko moci ako neskôr Franco, ale vo veľa ohľadoch sa jednalo o regulérnu diktatúru. Ústava bola zrušená, parlament rozpustený, boje proti anarchistom a separatistom, zrušenie všetkých politických strán...V armáde sa dostali do vyšších pozícií tzv. „afrikanisti“, rýchlo postupujúci mladí dôstojníci, kt. uspeli v Maroku- napr. Sanjurjo, de Llano a Franco. Využil tiež ekonomický rast 20. rokov. Ten ale dlho nevydržal a odhalil nestabilnosť diktatúry. Po zavedení dovozných kvót na šp. poľnohospodárske produkty sa sociálna situácia vyostrila. Riveru nepodporoval ani kráľ, na ktorého teraz padla za všetko vina (to on ho menoval nezákonne predsedom vlády) a dokonca už ani armáda, ktorú vydesila nutnosť reforiem, kt. bola natoľko zreteľná, že sa k nej odhodlával aj Rivera. Rivera v podstate dobrovoľne odovzdal moc (28.1.1930) a odchádza do ústrania. Nebol v podstate nijako zvlášť krutý (za jeho vlády bolo množstvo pokusov o povstania a len raz pristúpili k popravám) a jeho diktatúra bola umiernená despocia. Podobal sa svojim poddaným, a preto ho síce málokto miloval, ale tiež nikto nenávidel. Snažil sa pomôcť vidieku aspoň čiastočným bojom proti korupcii, nakoľko sa mu podaril, je druhá vec. Rozdrobené republikánske hnutie začalo konečne jednať so socialistami, a keď sa uskutočnili demokratické komunálne voľby, vyhrala republikánsko-socialistická koalícia v 45 z 52 hlavných miest provincií. Z tohto tak jednoznačného výsledku vyplýva, že pre republiku sa vyslovila i časť duchovných, vojakov a aristokratov. Kráľ (verejne neabdikoval) odchádza 13. apríla 1931 zo Španielska. Druhá španielska republika 14. apríla 1931 bola vyhlásená 2. španielska republika. Boli zvrhnuté znaky starého režimu, čo bolo asi tak jediné, na čom sa nová vláda dokázala bez dohadov zhodnúť. Monarchia je zvrhnutá- čo ďalej? Niektoré kroky boli jasné, ale každá časť koalície ich chcela presadiť do rozličnej miery. Všetkým bolo jasné, že sa musí napr. obmedziť vplyv katolíckej cirkvi. Tá mala v Šp. hlavne na vidieku obrovský vplyv. Bola jedným z najreakčnejších a najspiatočnejších prúdov šp. spoločnosti.