Neskôr síce došlo k uväzneniu rady ďalších ľudí, ale tradované počty sú výsledkom zúrivej socialistickej a anarchistickej kampane. V Svete Španielska a Portugalska naopak čítame: “Po porážke nasledovali krvavé represálie a celú oblasť obsadili šp. vojaci, ako by sa jednalo o dobyté územie. Pri odvete, kt. prišla potom, boli pozatýkaní a uväznení socialistickí vodcovia,...skončili vo väzbe bez súdu, všetky pobočky Socialistickej strany boli uzavreté a Katalánsky štatút (autonómia) zrušená.“ V Anarchism in action sa naopak dočítame o aspoň troch tisícoch popravených a o 30 000 politických väzňoch pred voľbami v roku 1936. V Bolinovej knihe (môj jediný zdroj, kt. hovoril o tejto udalosti zo str. nacionalistov) sa toho dozvieme o povstaní naozaj veľa- koľko bolo pod vedením fanatických červených vypálených národných pamiatok, napínavé príbehy „pravičákov“, ktorým sa podarilo povstanie v prevleku prežiť apod. .. Ďalej je vláda kritizovaná za prílišnú miernosť s povstalcami a na adresu popravených a zatknutých je povedané toto: „...sa červení- tí červení, ktorí boli podľa ľavice vyhladení vojakmi, políciou, Civilnou gardou- pokúšali ovládnuť mesto ihneď na začiatku obč. vojny...“. Z tejto krátkej ukážky je vidieť, do akej miery sa pramene môžu odlišovať. Bolo popravených 3, 300 alebo 3000 ľudí? Ako si teda počínala vláda? Všetci sa zhodnú na jednom- počínala si zle. V r. 1933 bola založená Falanga (Phalanx), fašistická strana pod vedením José Antonio Primo de Rivery, syna bývalého diktátora. Bola podobná Mussoliniho fašistom- požadovala sociálnu spravodlivosť (vertikálne odbory), presadzovala nacionalizmus. Ďalšou novou pravicovou stranou bol Národný blok Calva Sotela s monarchistickou orientáciou. Obe tieto hnutia boli proti parlamentnej demokracii. CEDA bola v hlbokej kríze spôsobenej neúspechmi, kompromismi s ostatnými stranami a škandálmi, do kt. boli zapletení vysokí predstavitelia strany. Vznik Ľudového bloku Na druhej strane spektra došlo vplyvom 7. zjazdu Kominterny k utvoreniu Ľudového bloku, kt. mal spojovať celú ľavicu. V januári 1936 bola uzavretá dohoda medzi republikánmi, socialistami, komunistami, UGT, POUM a syndikalistami. CNT koalíciu podporovala kvôli sľubu prepustenia politických väzňov. Pravica Ľudový blok stavala do role boľševikov, predĺžených rúk komunistov (i keď tí v nej nemali žiadny vplyv) a ničiteľov Španielska. Vo februárových voľbách napriek tomu tesne vyhrala. Po tomto neúspechu sa CEDA rozpadá, ostatná opozícia radikalizuje. Azaña, ktorého strana, republikánska ľavica, získala z Ľudového bloku najviac hlasov, musel čeliť svojim spojencom.