V ostatných mestách sa do čela povstania stavali zástupcovia (napr. Mola v Pamplone) alebo velitelia, kt. sa tam akurát „náhodou“ objavili- de Llano v Seville (bol na miestnej funkcii inšpektora). Naopak v Madride a Barcelone vládni predstavitelia (Giral, Companys) vyšli relatívne skoro na pomoc robotníkom a vydali im zbrane. Vláda a úrady boli v tejto chvíli celkom dezorientované a záležalo vždy na miestnej situácii- pokiaľ boli úspešne vytvorené robotnícke milície, mesto bolo (pre republiku) zachránené, pokiaľ nie, padlo. O niečom svedčí tiež fakt, že vláda tajila povstanie až do večera 18. Robotníci nebránili republiku len tak. Chopili sa tejto príležitosti a bolo im jasné, že pokiaľ zvíťazia, moc bude ich a budú môcť previesť revolúciu. Majetok najvyšších vrstiev bol zhabaný (väčšinou to boli sympatizanti povstalcov). Boli zakladané robotnícke milície, kt. ovládali väčšinu republikánskeho územia. Armáda sa totiž z 80% pridala k povstaniu. Vláde zostalo verné takmer celé letectvo a námorníctvo. Keby šlo len o ďalší vojenský puč, nikdy by nevznikla dlhotrvajúca občianska vojna. Ale dianie a radikalizmus novej vlády odradil množstvo ľudí a nejde len jednoducho prehlásiť, že sa jednalo o prevrat podporovaný najvyššími vrstvami, zatiaľ čo všetci ostatní chceli chrániť republiku. Španielsko je dodnes krajina katolícka a antiklerikalizmus vlády popudil množstvo ľudí (celú oligarchiu, ale tiež obrovské množstvo obyčajných ľudí, časť inteligencie, tradicionalistov a iných). Pre väčšinu ľudí sa, to je moje stanovisko, jednalo o výber medzi dvoma zlami. Tí, ktorí vybrali Franca, nevolili fašistov, skôr chceli kľud, poriadok a tradičné hodnoty. Tí, ktorým spoločenská situácia najviac nevyhovovala, chceli samozrejme zmenu, revolúciu. Tak sa (na oboch stranách) stretli ľudia, ktorí by za normálnej situácie stáli proti sebe, pretože situácia sa navyše región od regiónu líšila. Vojenské akcie povstalcov na začiatku vojny Ako sa podaril povstalcom začiatok vojenských akcií? Gen. Franco spacifikoval Kanárske ostrovy a dostal sa do Tetuánu (Maroko), celé Maroko mali povstalci pod kontrolou, tu mali tiež najväčší počet jednotiek. Ale tu uviazli, pretože námorníctvo alebo letectvo potrebné k presunu jednotiek do Európy chýbalo. Baleáry (okrem Menorky) kontroloval gen. Goded (jeho pokus o ovládnutie Katalánska skončil neúspešne). V Seville si úspešne viedol gen. Queipo de Llano, ktorému sa podarilo ovládnuť tiež Cádiz, Jeréz a Algeciras (prístav na špan. Strane Gibraltárskeho prielivu).