Už okolo roku 1093 tu nachádzame rozsiahle zbierky kódexov pozostávajúce väčšinou z liturgických pomôcok. Pokiaľ ide o nerehoľnú zložku cirkvi, významným pre rozvoj jej rukopisnej tvorby mal byť dekrét Štefana I. o zakladaní farských kostolov, pre ktoré mali zabezpečiť liturgické knihy príslušní biskupi. Hoci sa o pisárskej činnosti tohto obdobia zachované písomné pramene nezmieňujú, nemôžeme pochybovať o jej počiatočnom rozvoji na domácej pôde. K takému predpokladu nás vedie aj skutočnosť, že sa stretávame už so skromnými slovenskými prejavmi, s literárnym útvarom legendy o pustovníkoch Svoradovi a Benediktovi, situovanom do konkrétneho prostredia na našom území. Ako ukazuje novší výskum našej najstaršej zachovanej rukopisnej pamiatky, Nitrianskeho evanjelistára (predtým Szélepchényiho kódex), možno ho bez väčších výhrad zaradiť medzi kódexy našej proveniencie. Je plodom benediktínskeho prostredia z prelomu 11.-12. stor. Vedci sa domnievajú, že je vyhotovený pre potreby hronskobeňadického konventu. Rozvoj pisárskeho umenia tejto najstaršej rehole predpokladáme tiež v iných konventoch na Slovensku, aj napriek tomu, že nám o tom podávajú dôkaz len skromné dobové dokumenty, súpis z roku 1508, ako aj skriptorská činnosť v kláštore v Štôle po Tatrami, založeného až roku 1314. Mnoho dokumentov tejto rehole bolo zničených pri častom vojenskom pustošení (tatárske vpády, feudálne rozbroje, náboženské nepokoje a pod.). Písomné pramene hovoria tiež veľmi málo aj o pisárskej činnosti hronsko-beňadického konventu, hoci v ňom popri Zobore sa tiež oprávnene predpokladá jestvovanie jedného z najstarších skriptórií na našom území. Ďalšie zachované dokumenty z tohto obdobia pochádzajú z kláštorov rádu cisterciánov. Ich existenciu dokazuje zmienka v kódexe Tomáša Akvinského (v súčasnosti v Albe Iulii) o pôvode cisterciánskeho rádu. Bol vyhotovený cisterciánmi pre Spišskú kapitulu. Bibliotéka ich štiavnického konventu skrývala pravdepodobne vzácne rukopisy a tlače, o ktorých sa však dozvedáme len z matrík okolitých obcí. S konventom rádu dominikánov je spojená stredoveká knižná kultúra Banskej Štiavnice, niektorých ďalších banských miest, ale hlavne Košíc. Košická komunita dominikánov vlastnila prinajmenej v 13. stor. jeden z našich najstarších zachovaných kódexov od Hayma z Auxerre pochádzajúci z 12.stor., v ktorom je vzácny záznam člena konventu z tohto obdobia. Tento dominikánsky konvent si vybudoval vzácnu knižnicu zo zahraničných zdrojov i z vlastnej skriptorskej činnosti, o ktorú začali mať záujem aj mimo konventu. Tá sa ešte viac rozvinula po internej reforme rádu v 2.