Letisko na Vajnoroch bolo označené veľkým písmenom T, aby lietadlo so Štefánikom sa mohlo nasmerovať na plochu. Keď však dorazil do Vajnorov, bolo zjavne vidieť, že lietadlo najskôr kleslo, ako keby chcelo pristáť na jednom z polí, no potom sa znova zdvihlo do výšky. Mechanik zpálil benzín, aby lietadlo lepšie navigoval, no to zjavne nereagovalo. Zrazu urobilo lietadlo veľký oblúk a rútilo sa strmhlav dolu. Posledný okamih pádu nebolo vidieť, lebo ho zakrývali stromy. Všetci vojaci sa ponáhľali na miesto pádu. Lietadlo medzitým dohorelo a vedľa neho ležal nehybne Milan Rastislav Štefánik, pričom mu krv stekala z nosa. Vo vrecku mu našli list, v ktorom sa lúči so svojou láskou. Na Slovensko a Česko doľahol krutý smútok. Každý si uvedomoval, že odišiel človek, ktorého činy pre svoju vlasť sú také neopísateľné, že ostanú nesmrteľné. Na jeho pamiatku bola postavená mohyla na Bradle od Dušana Jurkoviča.