Uzavretie mieru s Ruskom (nebolo pochýb, že pôjde o mier víťazný) znamenalo možnosť uvoľniť vojenské sily na východe. Po ich presune na západný front sa tak pre Nemecko rysovala reálna šanca rozhodnúť vojnu v tejto oblasti vo svoj prospech. Brestlitovský mier
Tretieho decembra 1917 boli začaté jednania medzi sovietskou a nemeckou delegáciou vo vrchnom veliteľstve nemeckých síl na východnom fronte v Brest-Litovsku. Jednaní sa neskôr zúčastnili aj zástupcovia nemeckých spojencov Rakúsko-Uhorska, Turecka a Bulharska. Sovietsku delegáciu viedol Adolf Abramovič Joffe a okrem ďalších straníckych funkcionárov boli zo začiatku medzi členmi delegácie aj jeden robotník, roľník, vojak a námorník. Nemecko zastupoval štátny kancelár Richard von Kuhlman. I napriek počiatočným rozporom ohľadne odsunu nemeckých vojsk z frontu bolo podpísané dočasné prímerie. Vlastné mierové rokovania začali 22. decembra. Nemci akceptovali myšlienku mieru bez anexií a kontribúcií. I napriek tomu dali najavo, že si pod touto myšlienkou rozhodne nepredstavujú vyprázdnenie ruského územia a obnovenie hraníc z roku 1914. Koncom decembra boli jednania prerušené a obnovené boli začiatkom januára 1918. To už v čele delegácie Joffeho nahradil Trockij. Nemecké požiadavky boli pre ruskú stranu neprijateľné a to nielen pre boľševikov, ale aj pre eserov. Boľševická moc nebola ešte plne konsolidovaná, 18. januára sa malo prvýkrát zísť Ústavodarné zhromaždenie, v ktorom mali boľševici iba 25% zástupcov, a mier podľa nemeckých požiadaviek, alebo obnovenie vojny mohlo znamenať rýchly koniec sovietskej vlády. Trockij bol poverený, aby jednania predlžoval. Jediným presvedčeným stúpencom urýchleného uzatvorenia mieru bol Lenin, zatiaľ čo „ľavá“ väčšina účastníkov Ústredného výboru strany vedená Nikolajom Ivanovičom Buchrinom propagovala vyhlásením „revolučnej vojny“. Trochu realistickejší Trockij obhajoval svoju teóriu „ani mier, ani vojna“ t.j. síce nepodpísať mierovú zmluvu, ale stiahnuť jednotky z frontu a demobilizovať. Napriek tomu, že Lenin bol v hlasovaní porazený, podarilo sa mu presadiť pokračovanie jednaní s Nemeckom. Uzavrel s Trockým dohodu, aby jednania znovu preťahoval. Keď bude zrejmé, že nie je možné pokračovať donekonečna, nech sa pokúsiť realizovať svoj plán. Ak by tento zlyhal, prisľúbil Trockij podporiť Lenina. Nemecká strana (zastupovaná osobou politika a generála Maxa Hoffmana) postavila ruskú delegáciu pred ultimátum („Hoffman rozprestrel mapu, na ktorej bola modro vyznačená čiara, z ktorej nemecké vojská neustúpia, kým Rusko nedemobilizuje svoje vojenské sily“).