Trockij odmietol takýto mier podpísať a na úžas Nemcov ruská delegácia opustila jednanie. Spoliehal sa na to, že Nemci nezačnú novú ofenzívu. V tom sa však mýlil. Už 18. februára Nemecko začalo ofenzívu a počas piatich dní postúpili jeho vojská o tristo kilometrov. Ruský front sa úplne zrútil. Toto prinieslo zmenu postoja Ústredného výboru, ktorý schválil obnovenie jednaní. Dňa 23. februára dostala ruská strana ďalšie nemecké ultimátum a zásady mierových podmienok boli tvrdšie ako začiatkom januára. Dňa 3. marca 1918 bol v Brest-Litovsku podpísaný separátny mier medzi sovietskym Ruskom a Ústrednými mocnosťami. Rusko sa zaviazalo uznať nezávislosť Ukrajiny, zmieriť sa so stratou Poľska, Pobaltia, Fínska a západného Bieloruska. Súčasne muselo Rusko demobilizovať, zaviazať sa k plateniu vojenskej náhrady a podpísať hospodársku zmluvu s Nemeckom. V polovici marca 1918 bolo zmluva ratifikovaná štvrtým všeruským zjazdom sovietov. Kríza Ruskej diplomacie
V marci 1918 vystriedal Trockého vo vedení ministerstva zahraničných vecí Georgij Čičerin. Nasledovalo sťahovanie ministerstva do Moskvy, čo Čičerin využil na skvalitnenie zahraničnej administratívy a presadenie istých praktík - vyžadoval od spolupracovníkov vzdelanie. Usilujúc sa manifestovať jednoliatosť proletárskej spoločnosti, vláda zrušila diplomatické hodnosti i funkcie. Vyslanci a veľvyslanci začali byť označovaní ako „splnomocnení politickí reprezentanti“ a mali predovšetkým plniť úlohy propagácie sovietskeho štátu a podpory komunistického hnutia v krajine pôsobnosti. Napriek tomu, že sovietska vláda zachovala diplomatické zastúpenia v západoeurópskych štátov kopírujúcich tradičné diplomatické zvyklosti, ministerstvo zahraničných vecí ZSSR im nebolo schopné zaručiť bezpečnosť. V roku 1918 došlo k invázii davu do budovy britského konzulátu v Petrohrade a v tom istom meste bol zavraždený aj britský attaché a zaistený vysoký komisár Bruce Lockhardt. Toto znamenalo prerušenie všetkých oficiálnych britsko-sovietskych stykov. Na jar 1918 sa v dôsledku zavraždenia nemeckého veľvyslanca v Petrohrade prerušili aj oficiálne styky s Nemeckom. Prielom z diplomatickej izolácie
Už v marci 1921 bola podpísaná obchodná dohoda s Veľkou Britániou, o dva mesiace neskôr s Nemeckom a v decembri s Talianskom. Na jar 1922 nasledovali ďalšie štáty. I keď bolo sovietske Rusko de facto uznané, o nadviazaní diplomatických stykov nemohlo byť ani reči.