Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Diplomacia Zväzu sovietskych socialistických republík (1917-1941)
Dátum pridania: | 16.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | nok-ipos | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 717 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 25m 40s |
Pomalé čítanie: | 38m 30s |
Uzavretím tohto paktu sa Hitlerovi podarilo vyhnúť nebezpečenstvu vojny na dvoch frontoch a získať Stalina za spojenca, ochotného zúčastniť sa delenia koristi. Defenzívna aliancia západných mocností sa tak stala neúčinnou. Britsko-francúzske ponuky, aby sa ZSSR pripojil ich garanciám Poľsku Stalin v máji 1939 odmietol. Expanzia ZSSR - kameň úrazu vo vzťahoch k Nemecku
„Po štvrtom delení Poľska prikročila moskovská vláda k anexii ďalších území. Na rad prišlo Pobaltie. Behom septembra a októbra 1939 uzatvorili pobaltské štáty s Moskvou zmluvy o vzájomnej pomoci, podľa ktorých sa na území týchto zemí inštalovali sovietske základne. Vjačeslav Molotov v tejto súvislosti vyhlásil, že tvrdenia o budúcej sovietizácii Pobaltia sú absolútne nepravdivé, ale o necelý rok pozdejšie v auguste 1940 boli všetky tri štáty súčasťou ZSSR, a to po nátlaku, ktorý ani v najmenšom nerešpektoval sľúbenú nezávislosť a suverenitu“. Potom prišlo na rad Rumunsko. Po zámeroch Moskvy uplatniť voči nemu nároky v súlade s tajným sovietsko-nemeckým protokolom informoval V. Molotov Berlín
23. 6. 1940. Pretože však Moskva chcela zabrať aj Bukovinu, nemecká vláda to považovala za ohrozenie svojich hospodárskych záujmov a za riziko pre tamojšiu nemeckú menšinu. Molotov najprv trval na tom, že Bukovina je súčasťou Ukrajiny a preto musí byť pripojená k ZSSR. Nakoniec ustúpil a žiadal iba severnú časť Bukoviny s Černovcami. S nemeckým súhlasom odovzdala Moskva 26. júna 1940
Rumunsku ultimátum a o dva dni neskôr prekročila Červená armáda rumunské hranice. Besarábia sa stala súčasťou Moldavskej sovietskej republiky.
Po Hitlerovom víťazstve na západnom fronte rástol nemecký záujem o juhovýchodnú Európu. Vzťahy medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom sa začali zhoršovať. O tom svedčil aj zdržanlivý postoj Moskvy k Paktu troch medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom uzavretom 29. septembra 1940. Berlín uisťoval Moskvu, že tento pakt nič nemení na dohodách medzi oboma štátmi. Moskva sa však návrhu, aby sa k paktu pridala, vyhla. Keď vojna na západnom fronte ukázala, že Británia Nemecku nepodľahne, rozhodol sa Hitler ponúknuť Moskve užšie spojenectvo proti britskému impériu. Pri návšteve Molotova 12. a 13. novembra 1940 navrhol Sovietskemu zväzu juhoázijskú orientáciu výbojov ako súčasť rozdelenia Britského impéria.
Molotov zdôraznil, že niektoré otázky kazia ovzdušie nemecko-ruských vzťahov.
Patrilo k nim Fínsko, ktorého prípad by sa riešil rovnakým spôsobom ako v Besarábii a v priľahlých zemiach.
Zdroje: Králik, J.: Dejiny umenia diplomacie. Bratislava. Ekonóm, 1999, Dejiny diplomacie (kôl.) III Praha, SNPL, 1968, Moravcová, D. a kol.: Kapitoly z dejín mezinárodních vztahů 1914-1941. Praha.1994 Švankmajer M. a kol.: Dějiny Ruska. NLN. Brno. Spektrum, 1995, Kissinger, H.: Umení diplomacie. Od Richeliua k pádu Berlínske zdi. Praha. Prostor. 1996, Kamenický, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. SPN. Banská Bystrica. 2001