Okrem toho bol zvedavý na reakciu Berlína na poskytnutie sovietskych záruk Bulharsku, ktoré boli podobné tým, ktoré Nemecko a Taliansko poskytli Rumunsku. Spomenul tiež neutralitu Švédska a problém Baltského mora. Pripomínal tiež význam Úžin pre sovietske záujmy. Taktiež podotkol, že „Sovietsky zväz ako mocná zem nemôže zostať stranou vo veľkých udalostiach v Európe a v Ázii“. K týmto požiadavkám pripojil Stalin vo zvláštnom liste Hitlerovi ďalší: Odchod nemeckých vojsk z Fínska a jeho začlenenie do sovietskej záujmovej sféry, zabezpečenie Dardanel pre Sovietsky zväz, rozšírenie sovietskeho vplyvu v Perzii a záväzok Japonska, že nebude požadovať severný Sachalin. Berlínske rozhovory ukázali, že záujmy obidvoch mocností boli len ťažko zlúčiteľné. Sovietska zdržanlivosť na účasti ZSSR s Paktom troch bola pochopiteľná. Pokým Hitler sníval o rozdelení sveta Molotov nastolil konkrétne požiadavky na rozdelenie Európy. Molotovova návšteva utvrdila Hitlera v názore, že ZSSR stojí v ceste jeho plánom. O útoku proti ZSSR začal uvažovať už oveľa skôr. V septembri 1940 už bol hotový náčrt útoku pod názvom Operation Ausbau Ost. Dňa 18. decembra 1940 Hitler určil strategické ciele útoku a dal mu definitívny názov: Barbarossa. Plán „Barbarossa“
„Sovietske vedenie urobilo všetko preto, aby nedošlo k priamemu konfliktu s Nemeckom. V januári 1941 uzavrelo s Nemeckom tajný dodatkový protokol, podľa ktorého dostalo Nemecko 7,5 milióna zlatých dolárov za pás litovského územia, ktoré podľa dohôd z r. 1939 malo pripadnúť Nemecku, ale nebolo mu odovzdané. Sovietska vláda zrušila vyslanectvá Belgicka, Nórska, Juhoslávie i Československa v Moskve aj keď o to Hitler nežiadal. Sovietske nákladné vlaky s obilím pre Nemecko prekračovali hranice ešte pár hodín pred začatím útoku Nemeckom“. Dňa 22. júna 1941 zaútočili po celej dĺžke európskych hraníc Sovietskeho zväzu nemecké, fínske a rumunské divízie. V prípade oboch nemeckých spojencov je problematické hovoriť o agresii, pretože Fínsko aj Rumunsko vlastne splácali čerstvý dlh. O deň neskôr vyhlásili ZSSR vojnu Slováci, 27. júna Maďari, neskôr sa pripojili Chorváti a Taliani. Už od dňa napadnutia sa vedú polemiky o tom, či išlo o prepadnutie ZSSR nacistickým Nemeckom, alebo o preventívny úder proti Stalinom chystanému prepadnutiu Nemecka. Pokým Nemci sa odvolávali na sústreďovanie sovietskej armády na hraniciach a chystanú agresiu, sovietske vyhlásenie hovorilo o „ neočakávanom prepade“ a „ v dejinách civilizovaných štátov bezpríkladnej zrade“.