referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Timotej
Nedeľa, 24. januára 2021
Diplomacia Zväzu sovietskych socialistických republík (1917-1941)
Dátum pridania: 16.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nok-ipos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 717
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 25m 40s
Pomalé čítanie: 38m 30s
 
Ruské revolúcie v roku 1917 sú procesom vedúcim k nastoleniu komunistického režimu v Rusku. Od zvrhnutia absolutistickej moci cárizmu (februárová resp. marcová revolúcia) začali v Rusku súťažiť viaceré koncepcie usporiadania spoločnosti. Nová demokratická vláda si predstavovala, že zásadné rozhodnutie majú priniesť pripravované slobodné voľby - prvé v ruskej histórii vôbec. Radikálne sily sústredené v socialistických stranách (najmä menševici a eseri) presadzovali aj iné metódy. Vytvárali soviety - rady, výbory robotníkov a vojakov. Mali to byť nové revolučné orgány, ktoré cestou zdola budú presadzovať a zabezpečovať záujmy robotníckej triedy. Soviety, predovšetkým petrohradský sa rýchlo stali paralelnou mocou v krajine. Mali značný vplyv u armádnych jednotiek. Vytvorilo sa fakticky dvojvládie. Napätie medzi sovietmi a vládou zosilnelo po príchode boľševického vodcu V. I. Lenina do krajiny. Ten bol zástancom prevzatia moci akýmikoľvek prostriedkami. Boľševický vplyv rástol hlavne medzi petrohradskými robotníkmi a vojakmi, mimoriadne mu pomáhala protivojnová propaganda, ako aj šikovná organizátorská práca predsedu petrohradského sovietu Leva Trockého. V júli 1917 sa neúspechom skončil pokus konzervatívnych síl nastoliť pravicovú diktatúru ako protiváhu hrozbe tej boľševickej. Následne vplyv boľševikov neustále rástol. Od 6. novembra 1917 vojaci petrohradskej posádky vedení boľševickými komisármi, obsadzovali vládne budovy v meste. V noci zo 7. na 8. novembra (októbrová resp. novembrová revolúcia) obsadili Zimný palác a zatkli všetkých ministrov. Boľševici si dali svoj prevrat oficiálne odsúhlasiť na prebiehajúcom celoruskom zjazde sovietov (avšak eseri a menševici predtým zjazd na protest opustili). Boľševici museli čeliť rovnakým hospodárskym problémom ako predchádzajúce koaličné vlády, navyše dochádza k organizovaniu ozbrojeného odporu zo strany nekomunistických síl, čo nakoniec vyústilo do občianskej vojny. Boľševici však veľmi rýchlo preukázali účinnosť svojich metód. Voľby koncom roku 1917 sa konali podľa demokratických princípov, keď však bolo jasné, že boľševici nezískali väčšinu v parlamente, jednoducho ho už po prvom zasadnutí rozpustili. Všetky svoje základné programové vyhlásenia začali rýchlo a účelovo prispôsobovať momentálnej situácii a všetky prejavy nesúhlasu brutálne likvidovali. Vývoj ruskej diplomacie
Po páde cárskej samovlády a ustanovení novej vlády kniežaťa Ľvova „nebolo hádam treba na praxi dovtedajšej ruskej diplomacie nič meniť“.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Králik, J.: Dejiny umenia diplomacie. Bratislava. Ekonóm, 1999, Dejiny diplomacie (kôl.) III Praha, SNPL, 1968, Moravcová, D. a kol.: Kapitoly z dejín mezinárodních vztahů 1914-1941. Praha.1994 Švankmajer M. a kol.: Dějiny Ruska. NLN. Brno. Spektrum, 1995, Kissinger, H.: Umení diplomacie. Od Richeliua k pádu Berlínske zdi. Praha. Prostor. 1996, Kamenický, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. SPN. Banská Bystrica. 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.