Dôvod prečo som písal práve o tejto téme spočíva v skutočnosti, že je to problém, ktorý je aktuálni. Táto téma je veľmi rozsiahla a v súčasnosti veľmi zaujímavá.

Touto prácou nechcem poukázať na nejaké konkrétne riešenie tohto konfliktu, chcem ale sumarizáciou problematiky upozorniť na udalosti a skutočnosti, ktoré tomu predchádzali a ktoré boli príčinou sužujúcou dnešný civilizovaný svet. . Určite bolo na svete oveľa viacej konfliktov, ktoré malo na svedomí náboženstvo a sú i také ktoré som v tejto práci nespomenul. Mojou snahou bolo vybrať aspoň tie najdôležitejšie, ktorými by som vystihol tú absurdnosť, ktorá v nich spočíva .





1.Náboženské konflikty v staroveku


1.1 Kresťania v Ríme
Náboženské konflikty sa začali prejavovať až v staroveku. Keďže v praveku sa človek ešte len vyvíjal z opice v samostatne rozmýšľajúcu bytosť, ktorá je schopná používať reč, nemôžme v tomto období hovoriť o žiadnych konfliktoch kvôli náboženstvu. V období keď vznikla civilizácia v Mezopotámii či Egypte boli medzi týmito civilizáciami geografické prekážky ako pohoria rieky či moria. Až v období antiky vznikajú prvé náboženské konflikty. Začínajú v Ríme kam prišli kresťania, ktorý pochádzali z Izraelu a mnoho prvkov prebrali z judaizmu. 1.1.1 Prečo a ako boli kresťania prenasledovaní. Pretože bolo kresťanstvo v prvých troch storočiach po Ježišovej smrti prijaté po celom stredomorí , počet jeho vyznávačov nikdy neprevýšil 10 % z celkového počtu obyvateľov ríše, pretože to bolo hlboko náboženský zakorenené a zároveň menšinové, priťahovalo prenasledovateľov. Judaismus Rím toleroval ako starobylú váženú vieru. Podobného zachádzania sa spočiatku dostávalo i kresťanom, pretože boli považovaný za Židov. Po Ježišovej smrti začali zdôrazňovať Židia a kresťania rozdiely medzi sebou. Kresťania sa odmietali obetovať cisárovi, ktorý stelesňoval rímsky štát. Toto bolo hodnotené ako velezrada a prehlásené za nezákonné. S týchto predpokladov potom narastali rímske predsudky voči kresťanom. Zatiaľ čo Židia často predstavovali významných členov spoločnosti, kresťania boli chudobní a stávali sa preto ľahkými obeťami prenasledovania. Slová prednášané pri kresťanskom obrade prijímaní vzbudzovali dojem, že jeho účastníci jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. K čomu asi mohli takéto cudzie diabolské zvyky viesť? K pohromám samozrejme. Obľúbeným rímskym príslovím sa stal výrok „ to vinou kresťanov neprší“. K prvým veľkým splanutiam protikresťanských nálad došlo v 60-tých rokoch, prvého storočia za Nerona, keď horel Rím.