Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Náboženské konflikty (seminárna práca)
Dátum pridania: | 16.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | antoin | ||
Jazyk: | Počet slov: | 9 677 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 38.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 64m 0s |
Pomalé čítanie: | 96m 0s |
Dôvod prečo som písal práve o tejto téme spočíva v skutočnosti, že je to problém, ktorý je aktuálni. Táto téma je veľmi rozsiahla a v súčasnosti veľmi zaujímavá.
Touto prácou nechcem poukázať na nejaké konkrétne riešenie tohto konfliktu, chcem ale sumarizáciou problematiky upozorniť na udalosti a skutočnosti, ktoré tomu predchádzali a ktoré boli príčinou sužujúcou dnešný civilizovaný svet. . Určite bolo na svete oveľa viacej konfliktov, ktoré malo na svedomí náboženstvo a sú i také ktoré som v tejto práci nespomenul. Mojou snahou bolo vybrať aspoň tie najdôležitejšie, ktorými by som vystihol tú absurdnosť, ktorá v nich spočíva .
1.Náboženské konflikty v staroveku
1.1 Kresťania v Ríme
Náboženské konflikty sa začali prejavovať až v staroveku. Keďže v praveku sa človek ešte len vyvíjal z opice v samostatne rozmýšľajúcu bytosť, ktorá je schopná používať reč, nemôžme v tomto období hovoriť o žiadnych konfliktoch kvôli náboženstvu. V období keď vznikla civilizácia v Mezopotámii či Egypte boli medzi týmito civilizáciami geografické prekážky ako pohoria rieky či moria. Až v období antiky vznikajú prvé náboženské konflikty. Začínajú v Ríme kam prišli kresťania, ktorý pochádzali z Izraelu a mnoho prvkov prebrali z judaizmu. 1.1.1 Prečo a ako boli kresťania prenasledovaní. Pretože bolo kresťanstvo v prvých troch storočiach po Ježišovej smrti prijaté po celom stredomorí , počet jeho vyznávačov nikdy neprevýšil 10 % z celkového počtu obyvateľov ríše, pretože to bolo hlboko náboženský zakorenené a zároveň menšinové, priťahovalo prenasledovateľov. Judaismus Rím toleroval ako starobylú váženú vieru. Podobného zachádzania sa spočiatku dostávalo i kresťanom, pretože boli považovaný za Židov. Po Ježišovej smrti začali zdôrazňovať Židia a kresťania rozdiely medzi sebou. Kresťania sa odmietali obetovať cisárovi, ktorý stelesňoval rímsky štát. Toto bolo hodnotené ako velezrada a prehlásené za nezákonné. S týchto predpokladov potom narastali rímske predsudky voči kresťanom. Zatiaľ čo Židia často predstavovali významných členov spoločnosti, kresťania boli chudobní a stávali sa preto ľahkými obeťami prenasledovania. Slová prednášané pri kresťanskom obrade prijímaní vzbudzovali dojem, že jeho účastníci jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. K čomu asi mohli takéto cudzie diabolské zvyky viesť? K pohromám samozrejme. Obľúbeným rímskym príslovím sa stal výrok „ to vinou kresťanov neprší“. K prvým veľkým splanutiam protikresťanských nálad došlo v 60-tých rokoch, prvého storočia za Nerona, keď horel Rím.
Zdroje: Ammanius Marcellinus.: Rímske dejiny, Bratislava, Tatran, 1987, Bednárová, Elena.: Staroveký Rím, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975, Haywood John.: Atlas svetových dejín ,Bratislava , Slovart 2001, Hošek Radislav a Marek Václav.: Rím Marka Aurélia, Praha, Mladá fronta 1990, Hroch M.a kol, .: Králové,Kacíři a inkvizitoři, Praha, Československý spisovatel 1987, Chystáme sa na maturitu-Dejepis, Emigma , 2001, Kdy,kde,proč a jak se to stalo-Readers Digest Vyběr Praha 1997, Kraus,O.:Továrna na smrť. Praha, Čin 1946, Kryveljov, I.A.: Dejiny náboženství I a II , Praha, Mladá fronta , 1981, Minarík, Antoník a kol.: Tacitius z dejín cisárskeho Ríma, Praha, Svoboda, 1976, Rašla, A,Inkvizícia nezomiera.,1. vyd, Bratislava, Obzor 1991