A keď v roku 1409 pribudol ešte tretí pápež zvolený Pize, vznikol tak pápežský rozkol – schizma. neporiadky v cirkvi vyvolali odpor v celej Európe, ale najmä v Čechách. sa kritikou cirkevných hodnostárov vystupovali kazatelia Kondár Waldhauser, Ján Milič a Ján Hus. Zdôrazňovali Kristovu chudobu a žiadali nápravu cirkvi. Najodvážnejším kritikom pomerov cirkvi aj v spoločnosti bol majster Ján Hus. Vychádzal z myšlienok reformátora Johna Viklefa, ktorý hlásal, že len spravodlivý a cnostne žijúci pán môže vládnuť poddaním. Preto šľachtica alebo preláta, ktorý žije v hriechu, poddaní nemajú poslúchať. Viklefové názory Hus aplikoval na české pomery. V tom čase pražské kostoly ovládal nemecký patriciát. Po český sa kázalo iba v betlehemskej kaplnke .Tu Hus ako kazateľ kritizoval hriešnych vysokých cirkevných hodnostárov. Odsúdil aj vidieranie Čiech pápežom. Kázňami si Ján Hus znepríjemnil cirkevnú hierarchiu ,a preto proti nemu podala žalobu. Kráľ Václav IV však stál na Husovej strane.
Ján Hus sa zaslúžil o počeštenie pražskej univerzity. Na jeho návrh Václav IV kutnohorským dekrétom v roku 1409 priznal Čechom na pražskej univerzite tri hlasy a cudzincom spolu len jeden hlas. V roku 1412 Hus verejne vystúpil proti predávaniu odstupkov. Pápež za to dal Husa do cirkevnej kliatby. Hus odišiel do južných Čiech a v okolí Kozieho Hrádku pokračoval v kazateľskej a v literárnej činnosti. V roku 1914 na podnet uhorského a nemeckého kráľa Žigmunda bol zvolaný cirkevný koncil (snem) do Kostnice. Riešiť mal pápežský rozkol a otázku kacírskeho hnutia v Čechách. Hus prijal pozvanie na koncil. Ochranu mu mal poskytnúť Žigmundov ochranný list – glejt. Koncil však jeho učenie vyhlásil za kacírstvo a keď ho Hus nechcel odvolať, 6 júla 1415 ho ako kacíra upálili.
Po smrti Jána Husa Kalich sa stal symbolom celonárodného procesu. Kalich združoval všetky opozičné vrstvy českej spoločnosti. Najaktívnejšie vystupovali chudobný kazatelia, ktorí šírili medzi ľudom revolučné myšlienky. Hlásali že čoskoro zanikne stará, nespravodlivá spoločnosť. Usporadúvali púte na hory, ktorým dávali biblické mená ( Tábor, Oreb, Sion). Tak sa sformovalo revolučné krídlo husitského hnutia. Vznikla i mieštiasko – šľachtická strana. Jej radikálne krídlo tvorili chudobný mešťania, sedliaci a zemania. Chceli utvoriť spoločnosť bez morálnych pánov a cirkevných hodnostárov. Umiernené krídlo meštiansko-šľachtické strany tvorili univerzitný majstri a bohatí pražskí mešťania. Títo chceli cirkev iba reformovať. Husitské hnutie vypuklo v júli1419 v Prahe.