Pražská chudoba, ktorú viedol ľudový kazateľ Ján Želivský, zaútočila na novomestskú radnicu. Vyhadzovali z okien konšelov, ktorí bránili šíreniu husitských obradov. ( defenestrácia). Po smrti Václava IV sa jeho brat – uhorsko-nemecký kráľ Žigmund domáhal práva na český trón. Od pápeža si vyžiadal súhlas zorganizovať križiacku výpravu proti českým kacírom. Zatiaľ čo v Prahe husiti pripravovali sa na obranu, pod vedením kazateľa Jána Želivského , ktorý požiadal o pomoc všetky revolučné mestá. Ďalším významným strediskom husitského revolučného hnutia bolo mesto Tábor. Ktoré začiatkom roku 1920 postavili juhočeský husiti. Títo bojovníci verili, že zanikne nespravodlivá spoločnosť. Mali zaniknúť všetky dane i poplatky vrchnosti a všetci si mali byť bez ohľadu na svoj pôvod rovný. Zásoby potravín, odevov, a peňazí boli za vlády revolučnej chudoby spoločným majetkom. Na čele táborského vojska stál chudobný zemám Ján Žižka z Trocnova. Používal rozmanitú bojovú taktiku vždy podľa určitých okolností. V otvorenom poli chránil svoje oddieli vozovou hradbou. Vozy používal i pri útoku. Jeho vojsko tvorilo ľahké delostrelectvo a pechota, ktorá bola veľmi pohyblivá. Na výzvu Želivského sa zhromaždili husitské vojská pod jednotným velením Jána Žižku na pomoc Prahe. Velenie husitských vojsk zostavilo stručný program obsiahnutý v štyroch pražských artikuloch (článkoch). 1/ aby sa slovo božie slobodne hlásalo
2/aby sa sviatosť oltárna prijímala pod oboma spôsobmi ( rovnosť laika i kňaza)
3/ aby prestalo svetské panstvo cirkvi ( zobrať cirkevný majetok)
4/ aby ťažké hriechy svetská moc trestala
Spojené husitské vojská porazili prvú križiacku výpravu 1420 na Vítkove v Prahe. Krížiaci zanechali obliehanie Prahy a opustili aj Čechy. Po vyhnaní križiakov si začala meštiacka strana upevňovať svoje postavenie na úkor mestskej chudoby. Na čele vojsk radikálnej meštiackej strany stál od roku 1421 Ján Žižka, ktorý porazil druhú križiacku výpravu pri Žatci a neskôr pri Havlíčkovom Brode. Bohatí pražskí mešťania sa obávali revolučnej mestskej chudoby, preto v marci 1422 zákerne zavraždili vodcu pražskej chudoby Jána Želiv-ského. Na jar 1424 porazil Žižka v bitke pri Malešove vojská Pražanov a panskej jednoty (kališnícka a katolícka šľachta).
Po Žižkovej smrti (1424) velenie husitských vojsk prevzal kňaz Pokop Holý. Husitské vojská („sirotkovia") pod jeho vedením porazili v r. 1426 tretiu križiacku výpravu v bitke pri Ústí nad Labem. V roku 1427 utrpela porážku štvrtá križiacka výprava v bitke pri Tachove.