Prokop Holý, zvaný aj Veľký, zmenil doterajšiu taktiku obrany a prešiel k útočnej vojne do susedných krajín (spanilé jazdy).
V polovici roku 1431 zorganizoval pápež a kráľ Žigmund piatu križiacku výpravu. Asi stotisícová žoldnierska armáda pri Domažliciach sa rozutekala za zvukov piesne husitov „Kdož jsou boží bojovníci".
Po domažlickom víťazstve sa začali vyostrovať staré spory medzi radikálnym krídlom a bohatým pražským meštianstvom. Túto situáciu chcel využiť pápež a kráľ Žigmund. V roku 1431 zvolali do Bazileja cirkevný koncil a pozvali naň aj zástupcov husitov. Cirkev bola ochotná uznať v Čechách prijímanie pod obidvoma spôsobmi, ale žiadala rozpustiť husitské vojská. Radikálna strana na čele s Prokopom Holým trvala na uznaní štyroch pražských artikul, a preto nakoniec rokovania opustila. Umiernení Pražania však ponúknutú dohodu prijali.
Husitstvo sa zrodilo ako hnutie reagujúce na všeobecnú krízu v spoločnosti. Stotožnila sa s ním väčšina českej spoločnosti. Urýchlilo vývoj smerom k stavovskému štátu a zároveň predznamenalo nástup veľkých
európskych reformačných hnutí. Ohlas husitského hnutia na Slovensku. Na Slovensku husitské revolučné hnutie nedosiahlo taký rozmach ako v Čechách. Väčší ohlas získalo husitstvo medzi chudobou v niektorých mestách, menej však preniklo medzi poddaných. Prvými šíriteľmi husitského hnutia na Slovensku boli slovenskí študenti, ktorí študovali na pražskej univerzite. Husitstvo sa najviac šírilo do západoslovenskej oblasti. Tu uhorský kráľ Žigmund sústreďoval križiacke vojsko proti husitským Čechám. Pomoc mu poskytlo duchovenstvo a uhorskí magnáti.
V roku 1428 husiti zorganizovali výpravu na Slovensku, počas ktorej sa chceli zmocniť Bratislavy. V nasledujúcich rokoch útoky husitov smerovali proti bohatým slovenským obchodným a banským mestám, ktoré finančne podporovali kráľa Žigmunda. Značný vplyv na slovenský ľud mali husitské posádky, ktoré sa usadili na Slovensku počas výprav v rokoch 1431-1433 na hradoch (Likava, Holíč, Topoľčany) i v opevnených mestách (Trnava, Žilina). Tieto posádky sa udržali na Slovensku len do lipanskej bitky.
Uhorskí feudáli stúpencov husitstva prenasledovali, väznili a konfiškovali im majetky. Týmito opatreniami zamedzili na Slovensku rozvoj silnejšieho protifeudálneho hnutia. Počas bojov o uhorský trón medzi dynastiou Jagellovcov a Habsburgovcov prišiel na Slovensko ako obhajca habsburských záujmov Ján Jiskra z Brandýsa. Do svojho žoldnierskeho vojska naverboval českých, že manov i bývalých radikálnych husitov. S týmto vojskom Jiskra ovládol skoro na dvadsať rokov takmer celé Slovensko. Radikálne skupiny vojska sa odtrhli od Jiskrovho velenia.