Asi si predstavoval, že mesto dobyje Kawukdží so svojím vojskom, ktoré tiahlo na Haifu. Výsledok štyridsaťosemhodinových bojov však dopadol úplne opačne, za čo bol generál Stockwell okamžite odvolaný. Pri bojoch v Haife židovský teroristi plienili arabské obydlia a dopúšťali sa na obyvateľstve neslýchaných ukrutností. Tieto činy nesmierne uškodili boju rodiaceho sa štátu za jeho samostatnosť. Po dobytí arabských miest a mestských štvrtí boli Arabi, ktorí nestačili utiecť, zavretí na dlhšiu dobu do ghett. Dňa 25. apríla bol v hlavnom meste Ammáne v Zajordánsku ustanovený vojenský koordinačný orgán Arabskej ligy a 28. apríla vyhlásilo Zajordánsko Židom vojnu – v dobrej viere, že ich Arabská légia porazí čo nevidieť a že tým pádom nebude nutné zakladať židovský štát. Vzhľadom ku vzťahom Zajordánska k Veľkej Británii sa jej toto vyhlásenie vojny priamo dotklo. Britský minister zahraničných vecí však odmietol zasiahnuť. Sýrska a libanonská armáda prepadli ešte pred ukončením britského mandátu židovské osady v Galilei, rovnako tak egyptská armáda prekročila palestínske hranice a postupovala v dvoch prúdoch do vnútrozemia.
Dňa 13. mája dobyla Arabská légia osadu Kfar Ecion, ktorá kryla jednu v prístupových ciest do Jeruzalema. Všetci obránci padli.
14. mája sa rozpútali boje proti útočiacej Arabskej légii v Jeruzaleme. 15. mája, kedy už bol vyhlásený štát Izrael, sa Arabská légia dohodla na vytvorení jednotného vrchného velenia s ostatnými arabskými armádami. Formálne bol vrchným veliteľom zajordánsky kráľ, rozpory medzi arabskými štátmi však trvali ďalej. V rovnaký deň končil po tridsiatich rokoch britský mandát nad Palestínou. 3.1.2 Prvá vojna po vzniku Štátu Izrael
Nemožno pochybovať o tom, že vojna vlastne vypukla ešte pred vyhlásením Štátu Izrael. Do boja vyslali invázne armády tieto štáty:Zajordánsko. Kráľ Abdulláh počítal s tým, že zaberie celý Jeruzalem a samozrejme minimálne všetky oblasti západne od Jordánu, ktorý mali podľa OSN tvoriť samostatný arabský štát. S ohľadom na svoje skoršie tajné jednanie so sionistickými vodcami asi nebol zásadne proti zriadeniu židovského štátu a údajne chcel rešpektovať medzinárodný štatút Jeruzalema. Britskými dôstojníkmi zriadená a výborne vyzbrojená Arabská légia čítala 6 000 mužov.
Egypt. Vtedajší kráľ Fárúk I. nechoval voči Abdulláhovi žiadne priateľské úmysly. Sám chcel obsadiť čo najväčšie územie Izraelu, zvlášť jeho južnú časť (Negev) a pokiaľ možno i severnejšie oblasti s Tel Avivom. Egyptská armáda mala k dispozícii i britské lietadlá.