júna bude po dobu 28 dní vládnuť prímerie, čo všetky bojujúce strany uvítali.
Na pôde Spojených národov prebehlo koncom mája 1948 jednanie, ako ukončiť vojnu medzi arabskými štátmi a Izraelom. Hlavný sprostredkovateľ OSN v Palestíne Folke Bernadottae, ktorý bol do tejto funkcie menovaný Valným zhromaždením 14. mája toho roku, predniesol návrh, ktorý sledoval britské záujmy a neuspokojil ani Židov, ani Arabov. Nakoniec bol prijatý návrh na prímerie, ktorého hodlali obe strany využiť k prípravám na pokračovanie vo vojne, lebo doterajší priebeh vojenských operácií nesplnil politické zámery ani jednej z bojujúcich strán. Jednota izraelskej armády, ktorá vznikla z vojenskej organizácie Haganah, bola ohrozená vyčíňaním pravicovej vojenskej organizácie ICL. Došlo k bojom medzi ICL a Haganah a 22. júna bola loď s posilami a zbraňami pre ICL zničená.
Dňa 27. júna 1948 bola oficiálne ustanovená izraelská armáda s názvom Armáda k obrane Izraelu (CAHAL). Po ukončení prvého prímeria realizovala izraelská armáda celú radu úspešných operácií. CAHAL sa podarilo obsadiť takmer celú Galileu, vrátane Nazaretu a medzinárodné letisko Lyddy pri Tel Avive. Bol však odrazený útok na pozície sýrskej armády pri Genezaretskom jazere a tiež útok na egyptské pozície pri meste Negev. Izrael postupne preberal iniciatívu, a preto arabské krajiny požiadali Radu bezpečnosti OSN o prímerie bez obmedzení, ktoré vstúpilo do platnosti 18. júna 1948. Sprostredkovaním mieru OSN poverila Folke Bernadotteho. Jeho vyjednávanie však mier neprinieslo, naopak 17. septembra 1948 bol zavraždený. Izraelská armáda sa medzičasom rozrástla na 100 000 mužov. V decembri izraelské vojsko odpovedalo na útoky egyptskej armády, čím zaniklo prímerie. Beer Ševu bolo bránou k Negevu a po jeho obsadení, Izraelčania 28. decembra zahájili pochod na juhozápad. Proti ofenzíva sa vydarila, egyptská armáda bola zatlačená až za hranice. Izrael však postupoval ďalej a obsadil aj mesto Abú-Aidžila s dôležitým vojenským letiskom. Ďalší postup, ako aj dobývanie mesta al-Ariš, boli po ultimátach USA a Veľkej Británie zastavené a Izrael opustil egyptské územie. 7. januára 1949 bolo podpísané prímerie medzi Izraelom a Egyptom. Na severe Palestíny Izrael obsadil v októbri 1948 Galileu a úzky pás Libanonu. Plán Zajordánska, obsadiť juh Negevu s pomocou armády Veľkej Británie stroskotal na urýchlenom postupe izraelských jednotiek a následnom obsadení časti pobrežia Červeného mora.Dňa 24. februára 1949 bolo po dlhších jednaniach podpísané v meste Rhodos na Cypre prímerie s Egyptom a bola umožnená evakuácia obkľúčenej egyptskej armády. S Libanonom bolo prímerie uzavreté 23. marca a so Zajordánskom 3.apríla.