Neobľúbený cisár hľadal obetného baránka na ktorého by zviedol požiar, a vybral si kresťanov. Dal ich väzniť, mučiť a zabíjať po stovkách. Niektorí boli ubodaní býkmi, iný ukrižovaní či zapálení ako ľudské pochodne. Podľa legendy vraj za tejto masakry zahynul i svätí Peter a Pavol. V druhom storočí stačilo k tomu aby človeka odsúdili k smrti, iba byť kresťanom., avšak skutočnosti sa tento zákon takmer nikdy neuplatňoval. Cisár Traianus , ktorý vládol v rokoch 98-117, nariadil, že sa Kréťanom musí dostať riadneho súdu a ich prenasledovanie zakázal. Panovníci vedeli, že príklad mučeníkov kresťanskou vierou viac posilňuje ako podkopáva. Kresťania so svojimi susedmi žili väčšinou v zhode. Keď hrozilo nebezpečenstvo väčšina z nich sa skrývala v katakombách a tak prežili. Mučeníci boli najčastejšie obeťami miestnych predsudkov a krutosti. Rímskych úradníkov doháňali k zúfalstvu svojou tvrdohlavosťou – niektorí sa zo svojho utrpenia ešte aj radovali. Dochádzalo k nečestným, krvavým mučeníckym smrtiam, hlavne v gladiátorských arénach, kde v rámci ľudovej zábavy predhadzovali kresťanských väzňov divokým zvieratám. Tieto udalosti si skoro našli miesto v dejinách kresťanstva a stali sa príkladom utrpenia, v ktorých sa odzrkadloval Kristov život. V treťom storočí trval cisár Décius na tom, aby celé obyvateľstvo v rátane kresťanov obetovalo rímskym bohom a a každí získal doklad, že tak skutočne robí. Tento výnos však skôr priniesol príval falšovaného papieru. O niekoľko rokov neskôr podobné príkazy vydal aj cisár Valerianus (257-259) , sústredil sa však viac na predákov a majetných ľudí ako na bežných ľudí. V roku 303 Diocletianus znovu rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov, keď im napríklad nariadil, že musia obetovať rímskym bohom, inak ich čaká mučenie, väznenie alebo smrť. Tisíce kresťanov naozaj zomreli – počet stúpencov novej viery sa tým nezmenšil, ale tí čo prežili boli posilnení na duchu.
Takmer 300 rokov po Ježišovej smrti prežívalo kresťanstvo ako viera utlačovanej menšiny vo vnútri rímskej ríše, ale 28. 10. v roku 312 sa jeho osud zmenil. Za niekoľko málo rokov od tohoto dňa sa stalo oficiálnym náboženstvom impéria a celej rímskej Európy. Toto ohromujúce premenenie spôsobil jediný muž cisár Konštantín. 2 náboženské konflikty v stredoveku

2.1 Križiaci
Ako možno charakterizovať križiacke výpravy? Dosiahli svoje ciele, alebo to boli iba dve storočia vojen, lúpenia a intríg? Prvým z proklamovaných cieľov bolo oslobodenie svätých miest na čele s Jeruzalemom.