Išlo vlastne o mladú bojovnú feudálnu triedu zaslepenú fanatizmom. Ako sa zvyšovala civilizačná úroveň Západu v 13. stor., chladol zápal o boje vo Svätej zemi. Migrácia pútnikov bola tiež súčasťou prenikania obyvateľstva z pomerne preľudneného Západu na Východ. Arabský a byzantský svet predstavoval v konflikte zložku hospodársky a kultúrne síce vyspelejšiu, ale vojensky menej zdatnú. Toho výsledkom je fakt, že Byzancia pri meraní síl podľahla nielen nájazdníkom zo Západu, ale o niečo neskôr natrvalo Východu. Arabskú civilizáciu zachránili práve Turci a egyptskí mameluci. Ich bojovníci boli rovnako krutí a ziskuchtiví ako križiaci. Do ich rúk sa dostala natrvalo hegemónia vo východnej časti islamského sveta. 2.2 Inkvizícia

2.2.1 inkvizícia v Európe
– ( lat. inquirere – vyhľadávať )bola inštitúciou katolíckej cirkvi. Jej úlohou bolo
vyhľadávať osoby, ktorých myslenie a činy sa nezhodovali s jej dobovým učením. Inkvizícia vznikla roku 1184 za pápeža Lucia III. ako biskupská inkvizícia. Bulou Ad Abolendum sa vyhlasovalo, že každý biskup bude pátrať vo svojej diecéze po kacíroch. V roku 1231 pápež Gregor IX. vypracoval zákony a smernice pre túto inštitúciu a jej vedenie zveril (1232) novozaloženému rádu dominikánov, na čele s Domenigom de Guzmán1. Podozrivé osoby vyhľadávala, vypočúvala a dala svetskej moci k výkonu trestu.
Aktivita inkvizície je spätá s pojmom „temný stredovek“. Korene tohto myslenia môžeme hľadať už na sklonku antiky. Boli to cirkevné koncily (zhromaždenia biskupov), ktoré formulovali teologické názory. Tieto sa stali určitou normou. Tí, ktorí ju neprijali, boli vylúčení zo spoločenstva. Keď sa stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom, tak sa stali uznesenia koncilov štátnymi zákonmi (od roku 380 n.l.) a „svetské rameno spravodlivosti“ chránilo koncilom schválené dogmy. Počas histórie kresťanských cirkví môžeme pozorovať omyly koncilov, osobné spory a boj o moc, ktoré sa prezentovali pod pláštikom čistoty viery. Takto bol už v roku 385 v Trevíre popravený Priscillianus so svojimi šiestimi spoločníkmi.
Ďalším dôležitým momentom bola interpretácia výroku svätého Augustína(354-430 n.l)., ktorý povedal, že vieru odpadlíka možno zachrániť od zla aj proti jeho vôli, čo sa neskôr objavuje v teologických spisoch ako zdôvodnenie činnosti inkvizície. Katolícka cirkev mala v rukách veľké bohatstvo a moc. Vystupovala ostro voči jednotlivcom a hnutiam, ktorí ju existenčne ohrozovali.