Verejne obrátil na európskych vládcov, poukázal na pápežovu nespravodlivosť, spochybnil jeho oprávnenie stáť v čele kresťanstva a obvinil ho z ateizmu. Pápež pohrozil Florencii interdiktom 6, ak neumlčia svojho dominikána. Mienka sa obrátila. Na mučidlách Savonarola vyhlásil, že nebol zoslaný Bohom, ale len klamal ľudí. Potom to však poprel i pred rádovým generálom, ktorý kvôli nemu pricestoval z Ríma. Po novom mučení však svoje priznanie zopakoval. Bol preto so svojimi druhmi upálený. Popol obetí vysypali do rieky Arno.... V období reformácie sa anglický kráľ Henrich VIII. odpojil od katolíckej cirkvi a založil anglikánsku cirkev(1534). Popudom k tomuto činu bola skutočnosť, že katolík sa nesmel rozviesť. Henrich by teda musel svoje ženy odpraviť, čo na začiatku skutočne aj robil, lebo ich dal sťať. Neskôr sa rozvádzal. Pápež ho nechal tak z viacerých dôvodov vyhostiť z katolíckej cirkvi. Pápež nemal za spojenca ani anglickú šľachtu. Šľachta si totiž uvedomila, že cirkev bude mať menej pôdy a tá pripadne im. Preto držali s kráľom. Okrem toho bolo Anglicko predsa len dosť ďaleko.. V Nemecku dosiahli veľké rozmery procesy s čarodejnicami. Čarodejník alebo čarodejnica boli podľa vtedajšieho pojímania osoby spojené s diablom pekelnými silami. Po mnohých procesoch inkvizítori dokonca nadobudli presvedčenie, že existuje čarodejnícka sekta, organizované sprisahanie pekelných síl. Roku 1484 vydal pápež Inocent7 VIII. slávnu bulu proti čarodejniciam – „Summis Desiderantes Affectibus“. Vzniesol v nej obžalobu, že najmä v nemeckej zemi „odpadáva mnoho osôb obojakého pohlavia od katolíckej viery, obcujú hriešne s diablom a svojimi zaklínadlami.. naskrz kazia ľudí.“ Roku 1487 napísali dvaja dominikánski inkvizítori Iacobus Sprenger a Heinrich Institoris z poverenia pápeža knihu Malleus Maleficarum – Kladivo na čarodejnice, návod na vyhľadávanie a vypočúvanie čarodejníc. Svoje drastické metódy zdôvodňovali, že pred skorým koncom sveta diabol naberá sily: „Pretože teraz je posledný súd neďaleko, je svet zahltený čarodejníctvom a diablovstvom,... preto je čím ďalej viac čarodejníc.“ Aj reformácia bojovala proti čarodejniciam. Všetci sa pritom odvolávali na jedinú vetu zo Starého Zákona: “Čarodejnicu nenecháš nažive.“ Mnoho spisovateľov vydávalo publikácie zaoberajúce sa týmto problémom a takmer všetci považovali za najhoršie čarodejnice ženy. V Európe bola naposledy čarodejnica upálená v Poznani roku 1793. Celkove podľahlo podľa odhadov 100 000 až 3 milióny obetí. Majetok bol po ich smrti skonfiškovaný v prospech sudcov... V Uhorsku za kráľa Kolomana bolo zakázané prenasledovanie stríg.