Prvú čarodejnicu tu upálili v r. 1565, poslednú v r. 1756. Žilinská kniha(opis magdeburského práva z r. 1397, je písaná už v slovenčine) v § 204 hovorí o „čarodejnicích, kteríš krestiansky človiek muž nebo žena, čáry by se obchodila anebo jedy, a vtom zpropaden bude, toho mají na léskach spáliti...“ V roku 1596 v slobodnom kráľovskom meste Prešporku upálili bosorku Maxinku, r. 1602 bosorku Agátu. Roku 1616 bola veľká bosorácka aféra v Stupave, kde odsúdili tri ženy za bosoráctvo. V rokoch 1716 - 1747 poznáme 16 bosoráckych procesov z Trenčína R. 1716upálili Alžbetu Garayovú V roku 1735 Annu Polinu, ktorú najprv posadili na dreveného koňa a upálili. V Krupine v roku 1741 upálili poslednú bosorku. V Liptovskej stolici sa bosorka trestala vyhnanstvom z chotára, prípadne musela odpracovať viac než ostatní. Na Oravskom hrade však zisťovali bosoráctvo vskutku stredoveko: zhodili čarodejnicu z citadely – najvyššieho hradu. Ak prežila, pomohol jej diabol a čakala ju istá smrť. Ak sa zabila, bola nevinná. 2.2.2Proticirkevné hnutie v Čechách.
Po smrti Karola IV sa začal český štát drobiť medzi dedičom Luxemburskej dynastie. Za vlády Václava IV nastalo v Čechách prehlbovanie spoločenských rozporov. Základnou príčinou boli najmä hospodárske zmeny a hlavne prechod od naturálneho hospodárstva k peňažnému. Zámožná šľachta sa obohacovala zvyšovaním poddanských povinností roľníkov. Rytieri a zemania sa dostali do hospodárskej závislosti od bohatého panstva. Zadlžovali sa a často museli odpredať svoj rodový majetok. Časť nižšej šľachty bola prinútená hľadať si príjmy vo vojenských a iných službách. Na kráľovskom dvore a u bohatej šľachty. Takisto ako vzrastali protiklady medzi feudálmi priostrovali sa aj spoločenské rozdiely v mestách. Mestá ovládali patríciovia a bohatý cechoví majstri. Títo predstavitelia zaťažovali daňami remeselníkov a chudobných mešťanov. Mestská chudoba bola veľmi postihnutá drahotou, ktorá vznikla začiatkom 15- toho storočia, pretože Václav IV dal raziť nehodnotné mince. Politika cirkvi vyvoláva odpor všetkých vrstiev obyvateľstva. Preto sa všeobecná nespokojnosť v Čechách sústredila proti cirkvi. Druhej polovici 14-tého storočia cirkev vlastnila takmer jednu tretinu pôdy v Čechách. Roľníkov nútila platiť desiatky, vysoké sumy vyberala od veriacich za cirkevné úkony ( krsty, sobáše, pohreby, omše). Veľká časť s týchto cirkevných príjmov plynula do pápežskej pokladnice. Úpadok cirkvi vyvrcholil keď francúzsky kardináli zvolili vzdoropápeža ( 1378).