Zakladateľom konfucianizmu sa stal staroveký čínsky učiteľ obradov Kchung Fu c´ (551-479 pred n.l.), nazývaný Majster Kchung. V 16. storočí jezuiti pôsobiaci v Číne vytvorili u nás známu verziu jeho mena jednoducho polatinčením jeho čínskeho mena na Konfucius. Konfucius zhrozený spoločenským a politickým rozvratom cestoval do vtedajších čínskych štátov v nádeji, že presvedčí ich vládcov, aby rešpektovali etické princípy, ktoré hlásal a pomocou nich prinavrátili mier a spoločenská harmóniu medzi ľudí. Po trinástich rokoch neúspešného presviedčania sa sklamaný vrátil do rodného štátu Lu a ďalší život zasvätil už iba svojim učeníkom a úpravám a opisom Klasických kníh. Trvalo ešte niekoľko storočí, kým si vládcovia dynastie Chan konečne začali ctiť jeho mravné princípy a konfucianizmus povýšili na štátnu ideológiu čínskeho cisárskeho impéria. Jadrom Konfuciovho učenia bol hlboký zmysel pre ľudskosť (žen), ktorá znamenala správať sa v rámci každodenných medziľudských vzťahov veľmi citlivo a zodpovedne. Pre konfucia bol najdôležitejším medziľudským vzťahom vzťah rodiča a dieťaťa. Podľa neho malo dieťa neustále preukazovať svojim rodičom tzv. synovskú úctu a poslušnosť (siao), zatiaľ čo rodič mal dieťaťu venovať lásku a neúnavnú starostlivosť. Dynamika tohto základného konfuciánskheo vzťahu sa odrazila aj v ďalších štyroch vzťahoch: medzi manželom a manželkou, vládcom a ministrom, starším a mladším bratom, starším a mladším človekom. Úplná rovnosť bola možná len medzi priateľmi, aj to iba v určitých spoločenských situáciách. Konfucius zdôrazňoval aj význam ľudskosti, dôveryhodnosti, spravodlivosti a úprimnosti.

Konfucius bol presvedčený, že na to, aby jednotlivec spĺňal požadovaná mravné kritériá, musí sa neustále vzdelávať a v každodennom živote má súčasne bytostne stelesňovať pravidlá Obradov (li), ktoré považoval za vrcholné vyjadrenie pravej ľudskosti, čiže princípu žen, demonštrované tradičnými starovekými etickými hodnotami. Veril, že pravidlá Obradov sú také účinné, že ich vykonávanie môže zmeniť ľudské vnútro, ktorého pozitívna energia (te) má potom silu harmonicky pôsobiť na celý makrokozmos. Konfucius svoje etické predstavy zakotvil v spoločenskej sfére, ale zároveň mal aj neobyčajný zmysel pre vieru v Nebiesia a vo svoje poslanie – určené Nebesami –nastoliť vo svete spravodlivosť a obnovu spoločenskej harmónie.