Počas druhej svetovej vojny civilné obyvateľstvo v Európe a v Ázii veľmi trpelo. Každodenný život bol veľmi ťažký. V obsadených krajinách sa postupne presadzoval odpor voči okupantom, vytvárali sa siete ilegálnych skupín. Vo všetkých okupovaných krajinách nacisti organizovali systematické deportácie Židov.

Každodenný život

Keď v roku 1940 Nemecko vtrhlo do Holandska, Belgicka, Luxemburska a potom do Francúzska, mnohí obyvatelia utekali na juh, aby unikli pred Nemcami. Cesty boli preplnené civilným obyvateľstvom (asi 10 miliónov), ktoré ustupovalo, použijúc všetky možné dopravné prostriedky, ale i pešo. Nemecké vojská na okupovaných územiach zaberali továrne, úrodu, zvieratá, uhlie, nerastné bohatstvo. V krajinách postihnutých vojnou sa obyvateľstvo muselo podriadiť prídelovému systému výrobkov dennej spotreby. Mnohí využívali čierny trh, kde veľmi draho nakupovali zakázané druhy tovaru. Obyvateľstvo bolo vystavené aj krutým represáliám (masakry nevinných) a častému bombardovaniu: Luftwaffe (nemecké letectvo) zničilo Varšavu, Rotterdam, Belehrad, veľkú časť Londýna. Ako odvetu Spojenci bombardovali mestá okupované Nemcami. Drážďany v Nemecku z troch štvrťín zničilo bombardovanie Spojencov vo februári 1945 a zahynulo tam 250 000 obyvateľov. Na druhom konci sveta japonská okupácia Barmy, Malajzie, Indonézie a Filipín bola rovnako ničivá. Kolaborácia a odboj

V okupovaných krajinách niektorí obyvatelia kolaborovali s nacistami, napr. v Chorvátsku ustašovci, v Belgicku flámsky národný zväz. Aj niektoré vlády pristúpili na spoluprácu s okupantami, napr. Quisling v Nórsku alebo vichistická vláda maršala Pétaina vo Francúzsku. Formoval sa aj odboj. BBC, britský rozhlas, vysielal protinacistické relácie do európskych krajín, vyzýval do boja proti okupantom. Od r. 1940 sa množili sabotáže na železniciach a v továrňach, kde sa vyrábalo pre okupantov, odbojári organizovali špionážnu sieť a ozbrojené povstania. Sovietski a juhoslovanskí partizáni patrili k najaktívnejším odporcom. Významným činom bolo povstanie vo varšavskom gete (apríl-máj 1943) a napriek jeho porážke pokračoval národnooslobodzovací boj aj v roku 1944. Vo Francúzsku sa postupne formovalo protifašistické hnutie podporované z Londýna Výborom národného oslobodenia, na čele ktorého stál generál de Gaulle. Židovská hviezda

Súčasťou nacistickej ideológie bolo tzv. učenie o čistej rase. Pokladali sa za nadradenú rasu a boli presvedčení, že Židia sú menejcenná rasa. Od r.

1933 v Nemecku nacisti bojkotovali židovské obchody a založili prvý koncentračný tábor. V r. 1933 norimberské zákony zakázali uzatvárať manželstvo medzi Židmi a Nežidmi, vylúčili ich z vysokoškolských štúdií, z určitých zamestnaní, skonfiškovali im majetky, mali zakázaný prístup na verejné miesta. Museli nosiť žltú šesťcípu hviezdu s nápisom Žid (po nemecky Jude). Prenasledovanie Židov počas druhej svetovej vojny sa rozšírilo po celej Európe. V strednej Európe žili v getách, vo vyhradených štvrtiach. Od r. 1942 ich začali deportovať do vyhladzovacích táborov. Koncentračné tábory

Podľa nacistov Židia ohrozovali čistotu germáskej rasy, preto ich zbavili všetkých práv. V r. 1933 bol vybudovaný prvý koncentračný tábor v Dachau, kde väznili Židov a protivníkov režimu, najmä komunistov. Od r. 1941 zakladali vyhladzovacie tábory, kde deportovaných masovo vraždili. V r. 1942 nacistickí vodcovia sa rozhodli pristúpiť ku „konečnému riešeniu židovskej otázky“, to znamená ku genocíde (systematickej likvidácii) všetkých európskych Židov. Organizovali rozsiahle razie, ako napr. vo Varšave a v Paríži v lete 1942, aby zatkli židovské rodiny. Natlačených v nákladných vlakoch ich prevážali do vyhladzovacích táborov, kde ich čakala smrť v plynových komorách. Mŕtvoly spaľovali v kremačných peciach. V niektorých táboroch museli zdravý väzni vykonávať nútené práce :oblečení v pásikavých uniformách, s číslom vytetovaným na predlaktí, morení hladom sa museli podriaďovať šikanovaniu a mučeniu. Do koncentrákov deportovali aj odbojárov, Cigánov, Slovanov (Rusov a Poliakov) a homosexuálov. Vo všetkých táboroch smrti zahynulo vyše 5 miliónov Židov a 2 milióny ostatných väzňov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Civilné obyvateľstvo v 2. svetovej vojne