Slovami čistého obdivu definuje Homér ostrov Krétu ako „krásnu, úrodnú, pekne omývanú, s veľkým počtom mužov a s 90 mestami“.
Predpokladá sa, že obyvatelia Kréty pristáli na jej brehoch okolo r. 4500 pred Kristom, po úteku z pevniny, odkiaľ boli vytlačení veľkým sťahovaním národov, pochádzajúcich z Malej Ázie. Krétsky rozvoj sa začal okolo r. 3000 pr. Kr., keď sa už prekonala mladšia doba kamenná a Kréťania sa stali ľudom vysoko civilizovaným, a skončil v roku 1400 pr. Kr., keď jej žiara a nádhera boli násilím uhasené zbraňami iného helénskeho ľudu, určeného mať prvenstvo – ľudu veľkých Mykén.
Umiestnená v šťastlivej zemepisnej polohe v strede východného Stredomoria stala sa ohniskom obchodu, ktorý sa rozvíjal medzi západom a východom. Bola takpovediac konečnou stanicou všetkých obchodných ciest tých čias od hodvábu po zlato, od cínu po jantár, od ručných výrobkov po voňavky.
Mierumilovný ľud - to je hlavný životný pohľad Kréťanov. Aj keď bola Kréta stredobodom veľmi živého obchodu, bolo ľahké ju ubrániť: celé južné pobrežie bolo neprístupné, vlny sa rozbíjali na previsájucich skalách s mohutným rachotom. Aj obchodné mocnosti záujem na tom, aby na Kréte našli pokojné prístaviská, kde by sa dalo obchodovať celkom pokojne, a nie búrlivé prostredie, ktoré by to znemožňovalo, ba dokonca ohrozovalo život ľudí. A preto Krétu volali vyvešteným menom – Šťastný ostrov. Jediné, ozaj dôležité zviera v spoločenskom a náboženskom živote bol býk. Aj keď býk bol mýticko-náboženským symbolom, nebol uzavretý do nedotknuteľného magického kruhu, naopak, bol stále prítomným prvkom v živote Kréťanov. Povestnými sa stali hry s býkom, ktoré však nemajú nič spoločné s dnešnými krvavými hrami národov so španielskou kultúrou. Nevideli v býkovi nepriateľa, ktorého treba skoliť, ale priateľa, s ktorým treba závodiť v riskatných, ale pokojných preťekoch. Pri týchto súpereniach ženy odvahou a majstrovstvom často prevyšovali mužov: bežali oproti býkovi, ktorý klusal proti nim a náročným elegantným zatočením vyskočili na jeho chrbát. Publikum sledovalo svojich obľúbencov, ale nemenej rado malo aj býka, lebo aj on bol hrdinom tohto celkom výnimočného športu.
Náboženstvo – Bohyňa zeme, snáď jediné božstvo Kréty, bola „bohyňou matkou“, symbolom úrodnosti a hojnosti. Rušné a radostné bývali slávnosti žatvy, pretože slúžili na poďakovanie bohyni matke za úrodu, ktorú dostali do daru.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kréťania – Minojská kultúra
Dátum pridania: | 24.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | geojanka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 700 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.6 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 4m 20s |
Pomalé čítanie: | 6m 30s |
Zdroje: 1. di Giovani, V. a Pretto, G.: Veľké civilizácie. Bratislava, INA, 1993