Slovami čistého obdivu definuje Homér ostrov Krétu ako „krásnu, úrodnú, pekne omývanú, s veľkým počtom mužov a s 90 mestami“.
Predpokladá sa, že obyvatelia Kréty pristáli na jej brehoch okolo r. 4500 pred Kristom, po úteku z pevniny, odkiaľ boli vytlačení veľkým sťahovaním národov, pochádzajúcich z Malej Ázie. Krétsky rozvoj sa začal okolo r. 3000 pr. Kr., keď sa už prekonala mladšia doba kamenná a Kréťania sa stali ľudom vysoko civilizovaným, a skončil v roku 1400 pr. Kr., keď jej žiara a nádhera boli násilím uhasené zbraňami iného helénskeho ľudu, určeného mať prvenstvo – ľudu veľkých Mykén.
Umiestnená v šťastlivej zemepisnej polohe v strede východného Stredomoria stala sa ohniskom obchodu, ktorý sa rozvíjal medzi západom a východom. Bola takpovediac konečnou stanicou všetkých obchodných ciest tých čias od hodvábu po zlato, od cínu po jantár, od ručných výrobkov po voňavky.

Mierumilovný ľud - to je hlavný životný pohľad Kréťanov. Aj keď bola Kréta stredobodom veľmi živého obchodu, bolo ľahké ju ubrániť: celé južné pobrežie bolo neprístupné, vlny sa rozbíjali na previsájucich skalách s mohutným rachotom. Aj obchodné mocnosti záujem na tom, aby na Kréte našli pokojné prístaviská, kde by sa dalo obchodovať celkom pokojne, a nie búrlivé prostredie, ktoré by to znemožňovalo, ba dokonca ohrozovalo život ľudí. A preto Krétu volali vyvešteným menom – Šťastný ostrov. Jediné, ozaj dôležité zviera v spoločenskom a náboženskom živote bol býk. Aj keď býk bol mýticko-náboženským symbolom, nebol uzavretý do nedotknuteľného magického kruhu, naopak, bol stále prítomným prvkom v živote Kréťanov. Povestnými sa stali hry s býkom, ktoré však nemajú nič spoločné s dnešnými krvavými hrami národov so španielskou kultúrou. Nevideli v býkovi nepriateľa, ktorého treba skoliť, ale priateľa, s ktorým treba závodiť v riskatných, ale pokojných preťekoch. Pri týchto súpereniach ženy odvahou a majstrovstvom často prevyšovali mužov: bežali oproti býkovi, ktorý klusal proti nim a náročným elegantným zatočením vyskočili na jeho chrbát. Publikum sledovalo svojich obľúbencov, ale nemenej rado malo aj býka, lebo aj on bol hrdinom tohto celkom výnimočného športu.

Náboženstvo – Bohyňa zeme, snáď jediné božstvo Kréty, bola „bohyňou matkou“, symbolom úrodnosti a hojnosti. Rušné a radostné bývali slávnosti žatvy, pretože slúžili na poďakovanie bohyni matke za úrodu, ktorú dostali do daru.

Môžeme si ľahko predstaviť prípravy na žatevný sprievod: z vidieka sa vo veľkom počte hrnuli mladí, ktorí boli hlavnými hrdinami slávností. Za nimi sa tiahol zástup detí. Staršie osoby sa ponáhľali obsadiť si miesta v podpalubiach palácov, alebo pozdĺž ulíc, kadiaľ sa mal uberať sprievod. Keď bolo slnko vysoko, začala sa slávnosť. Sprievod začínali 4 speváci, bezprostredne za nimi šli hudobník a tanečník, ktorý tanečným piruetovým pohybom udával takt spevákom a viedol mladých, ktorí ho nasledovali. Na ich čele šiel majiteľ pozemkov.

Krétska architektúra – Všetky staviteľské diela predčili kráľovské paláce 3 dôležitých miest: Festosu na juhu, Mallie na záp. pobreží a Knossosu na severe ostrova. Svedčia o tom zrúcaniny Knossovho palácu, ktoré sa dodnes zachovali. Umiestnený na spojovacej ceste z juhu, najdôležitejšej na ostrove, sa dôstojne a mohutne vypínal nad okolitou rovinou a nad údolím potoka Vlykia. Rozľahlé nádvorie, obkolesené stĺpovými kolonádami v originálnom minojskom štýle, rozdeľovalo stavbu na dve celkom odlišné časti. V západnej časti boli dvorné siene, trónna sála, svätyňa a priestory pre obchodné akcie, nechýbali tam reprezentačné salóny, ani sklady. Sklady boli nabité terakotovými nádobami a vrecami z kozej kože, ktoré slúžili na uchovávanie oleja, vína a obilia, čo boli 3 hlavné plodiny na ostrove. Kráľovská rodina bývala vo východnej časti paláca. Miestnosti boli vyzdobené mimoriadne luxusne a nechýbal im pôvab a jas. Vonkajšok bol mohutný a nádherný, bohatý na farby, okrášlený veľkým množstvom stĺpov v typickej minojskej jednoduchosti. Hlavica bola okrúhla, bez výzdob, trup hladký, rozšírený zdola nahor, aby sa výraznejšie prejavila idea opory. Dielo dopĺňali podlubia a terasy. Umenie remeselníkov sa prejavilo najmä v dekoráciach: veľké výjavy v Knossovom paláci, fresky a vzácne vyryté kresby na keramikových vázach.

Koniec Kréťanov – Okolo roku 1400 pred Kristom Mykénčania mocný a bojovný národ zradil dôveru pokojamilovných kréťanov, napadol ich, zboril ich paláce, rozkradol ich bohatstvo, aby ich celkom ovládol. Ich sile sa Kréťania nedokázali postaviť na odpor: nechránené hradby, stavby postavené len pre krásu, nebojový duch a ľud bez zbraní. Dokonca dvojsečná sekera, typický minojský vynález takého strašného výzoru, nezmohla nič proti národu, ktorý si zo zbraní urobil svoj idol, ktorému sila slúžila ako hlavný prostriedok jeho výbojov a rozpínavosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kréťania – Minojská kultúra