Politickí a ideoví dedičia povojnovej Strany práce založila Sociálnodemokratickú stranu Slovenska, ktorá však podobne ako jej predchodkyňa v povojnovom období nebola schopná čeliť konkurencii exkomunistov. Bývalí členovia KSČ, postihnutí v r. 1969 až 1970 politickými čistkami, si založili Stranu demokratického socializmu, ktorá čoskoro splynula so sociálnou demokraciou. Zo strán, ktoré počas komunistického režimu „živorili“ popri KSČ (Strana sloboda a Strana slovenskej obrody), sa viac darilo SSO. Vrátila sa k svojmu pôvodnému názvu Demokratická strana. Pred prvými slobodnými parlamentnými voľbami v júni 1990 narástol počet politických subjektov na Slovensku na 16. Tak sa postupne utváralo politické spektrum zodpovedajúce približne západoeurópskym politickým tradíciám.
Po voľbách sa proces spoločenských premien ešte zrýchlil. FZ 9. januára 1991 schválilo Listinu základných ľudských práv a slobôd , čím sa československá spoločnosť pripojila k vyspelí demokratickým spoločnostiam. Vychádzajúc z tejto listiny, prijalo FZ koncom februára 1991 aj zákon o mimosúdnych rehabilitáciách, aby sa zmiernili niektoré majetkové a iné krivdy napáchané od r. 1948 – 1989

Dôvody revolúcie:
Nežnú revolúciu spočiatku rozširovali hlavne študenti a herci. K obratu politického systému muselo dôjsť ,pretože s komunistickým režimom vládla všeobecná nespokojnosť. Ľudia mali na to nespočetne veľa dôvodov. Myšlienka komunizmu bola pekná, že všetci budeme rovní a na svete nebude treba peňazí, ľudia si z obchodov vezmú čo budú potrebovať a odídu bez platenia. No ostalo to len na úrovni myšlienky a realita bola celkom iná. Vyrábali sa umelé súdne procesy s inteligenciou, za prekážku považovali Cirkev (na Slovensku je minimálne 60 % ľudí kresťanmi – tak ako mohli chcieť jej zrušenie?), do úradov sa dostávali často ľudia bez potrebného vzdelania, .. .Zakiaľ okolitý západný svet prosperoval, štáty, kde vládol komunizmus išli vkuse dole. Komunizmus bol preto, ako systém neudržateľný.

Priebeh „Nežnej“ revolúcie:
Revolúcia a tým koniec komunizmu na Slovensku sa začala 16. novembra Na Mierovom Námestí v Bratislave, kde sa stretli vysokoškolskí a stredoškolskí študenti pri príležitosti medzinárodného dňa študenstva. Keďže príslušné zložky KSS a bezpečnosti očakávali búrlivé oslavy, mali už pohotovosť. Situácia sa však vyvinula celkom ináč, ako predpokladali. Odhodlanie bratislavských študentov pomenovať nahromadené problémy v spoločnosti, ktoré sa ich bytostne dotýkali, predložiť svoje požiadavky a otvorene vyjadriť nespokojnosť s vládnucimi pomermi, zmenilo oslavu na prológ „nežnej“ revolúcie, demokratického spoločenského prevratu. Na druhý deň 17.