referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Francois-Marie Arouet Voltaire životopis
Dátum pridania: 25.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: haliduro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 663
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

1758 usadil na statku vo Ferney na Švajčiarsko-Francúzskych hraniciach. V r. 1778 zomrel v Paríži. Trinásť rokov nato ho však vykopali a zo všetkou poctou pochovali v Pantheóne.
Veril v slobodu vierovyznania. Celý život bojoval proti náboženskej neznášanlivosti a prenasledovaniu. Veril v Boha, ale bojoval proti vetšine cirkevných dogmát a taktiež tvrdil že organizovaná viera je klam. Bojoval taktiež proti tomu, že francúzi so šlachtickým titulom sú múdrejši a lepší ako tí ostatní z nižších tried bez šlachtického titulu. Priečila sa mu akákoľvek forma dedičnej vlády. Preto si vačšina jeho následovníkov priala demokraciu. Jeho politické a náboženské idei sa dostali do hlavného prudú francúzskeho osvietenstva a podstatnou mierou prispeli k Francúzskej revolúcii roku 1789.
Voltaire preberal filozofické myšlienky od Johna Locka a od Francise Bacona, preformuloval ich a spopularizoval. Jeho myšlienky boli typické pre celé osvietenstvo. Voltaire časovo predišiel všetky významné osobnosti osvietenstva.
Fakticky sa prikláňal k stotožneniu Boha a prírody. Zavrhoval „dualizmus“ teda, že duša není oddelená časť človeka. Vedomie je podľa neho časť hmoty. Veď schopnosť myslieť dal hmote človek. Vyzdvihoval vedecké poznanie sveta. Za zdroj učenia považoval pozorovanie a skúsenosť.“Pripúšťal však existenciu finálnych príčin a tvrdil, že skúsenosť nás presviedča o pravdepodobnosti existencie najvyššieho rozumu a architekta vesmíru“ – citát z Filozofického slovníka. Jeho politické názory sú zväčša protifeudálne.Bojoval proti nevoľníctvu, slobode slova, rovnosť občanov pred zákonom,…. Predpokladal, že delenie spoločnosti na bohatých a chudobných je nevyhnutné. Rozumné štátne zriadenie podľa neho bola konštitučná monarchia na čele s osvietenským panovníkom. Ku koncu života však zmenil názor a najlepšie štátosprávne usporiadanie sa mu zdala byť republika. Za úhlavného nepriateľa pokroku považoval Cirkev, avšak zavrhoval aj ateizmus. Odmietal Boha stelesneného v akomkoľvek obraze (Krista, Mohameda, Budhu, …) avšak predpokladal, že idea trestajúceho Boha musí ostať v ľude.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Michael, M., H.: 100 najvplivnejších osobností dejín., M., M., Rozentáľ + mnoho ostatných autorov: Filozofický slovník, Kronika ľudstva, Časopis Historická revue, číslo 1, ročník 4.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.