Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stredoveká inkvizícia
Dátum pridania: | 27.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lux | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 026 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 26m 0s |
Pomalé čítanie: | 39m 0s |
Čo sa týka trestu smrti, nie je pravdou, ako sa často tvrdí, že každý obvinený skončil na hranici. Napríklad z 930 rozsudkov za 15 rokov, ktoré vyniesol inkvizítor Bernard Gűl krátko po roku 1300 bolo odsúdených na trest smrti 42 heretikov. ETAPY INKVIZÍCIE:
cirkevná (biskupská a pápežská) inkvizícia – pracovala od r.1208 cez celé 13. a 14. stor.
španielska - od r. 1478 do konca 18. stor.
prenasledovanie čarodejníc – r. 1260 už boli na to zvláštne súdy; najintenzívnejšie prebiehala v 17. a 18. stor. hlavne v Nemecku zásluhou protestantov
zneužitá na likvidáciu templárov – Filip IV. v r. 1307 až 1314
v španielskych kolóniách – v istej miere sa používala od r. 1522 do r.1835
4.Biskupská inkvizícia
Stredoveká inkvizícia prešla najprv dlhou fázou „tehotenstva“ – najprv tu boli inkvizítori a až neskôr sa zrodila inkvizičná inštitúcia so svojou špecifickou procedúrou. V 10. a 11. stor. sa súdny proces s heretikom začal len v prípade, že existovala žaloba, ktorá musela byť dokázaná (inak žalobca riskoval, že ho stihne ten istý trest, ktorý hrozil obžalovanému). Keď sa v 11. a 12. stor. rozšírili katari a valdénski, tento systém ukázal byť neúčinný a tak sa muselo prejsť k systému, ktorý by bol viac účinný: namiesto čakania na žalobcov heretikov, biskupi boli na príkaz Lucia III. v r. 1184 povinní navštíviť farnosti, v ktorých bolo podozrenie, že sa tam nachádzajú heretici a tam vypočuť svedectvá hodnoverných svedkov. Delegáti biskupov museli vyhľadať (inquisitio) vinníkov a potom ich zmieriť s Cirkvou – buď prostredníctvom „očistenia“ (purgazione) alebo potrestania, ak sa zdráhali kajať
Biskupská inkvizícia sa zrodila 4. novembra 1184, keď Fridrich I. Barbarossa po dohode s Luciom III. (1181-1185) dekrétom Ad abolendam haeresim zákonom ustanovil tresty proti bludárom: dekrét všeobecne exkomunikoval všetkých heretikov a biskupom uložil povinnosť bdieť nad čistotou viery, vizitovať všetky regióny, ktoré by mohli byť sídlom heretikov a vyhľadávať osoby podozrivé z herézy Tí, ktorí boli usvedčení z herézy a nevedeli dokázať svoju nevinu, boli odovzdaní svetskej moci.
Za herézu však nebol ešte zákonom vymedzený trest; tí svetskí vládcovia, ktorí vynikali horlivosťou vo vyhľadávaní heretikov, používali spočiatku tradičné prostreidky represie – väzenie a konfiškáciu majetku. Trest smrti upálením za šírenie herézy sa vyskytuje po prvý raz v Aragónii v r. 1197, keď kráľ Peter II. Aragonský vydal nariadenie, že heretici musia opustiť krajinu do určitého termínu, inak budú potrestaní smrťou upálením a konfiškáciou majetku. (1.
Zdroje: 1. ALBERTI, P.: Pápežové III. Přerov, Spoločenské podniky 1938, 260 s., 2. FRANZEN, A.: Malé církevní dejiny. Praha, ZVON 1992, 333 s., 3. JUDÁK, V.: Kristova Cirkev na ceste. Trnava, Spolok svätého Vojtecha 1998, 334 s., 4. KOMA, Š.: Inkvizícia. Habovka, Rímskokatolícky farský úrad 1999, 116 s., 5. KOREC, J.: Cirkev v zápase stáročí. Bratislava, LÚČ 1990, 176 s., 6. ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny II. Faximilné vydanie