Na mieste kde dnes stojí Dóm sv. Mikuláša stál románsky kostol z 12. alebo 13. storočia. Kostol bol zasvetený svetému Mikulášovi - patrónovi kupcov z čoho bol odvodený jeho názov. Pod týmto názvom sa uvádzal v listine ostrihomského arcibiskupa Jána z roku 1260, keď ho so všetkými náležitosťami ostrihomskej kapitule. Predpokladá sa že okolo kostola bola trhová osada. V polovici 14. storočia bol kostol zbúraný. Na jeho stavenisku sa začal v roku 1380 stavať nový gotický farský kostol, ktorý bol dokončený v roku 1430. Dóm je trojloďová stavba bazilikálneho typu podunajského slohu, s pretiahnutým päťbokým presbytériom. Pozdĺžna, osou na východ orientovaná stavba je postavená na najvyššom mieste vtedajšej Trnavy. Na západnej strane chrámu sa nachádzajú dve mohutné veže. Popri hlavnej lodi sú pomerne úzke vedľajšie lode, ktoré boli v roku 1629 pri obnove rozšírené o bočné kaplnky, vsunuté medzi oporné piliere. V rokoch 1739-1741 bola pri barokovej prestavbe pristavaná k severnej lodi centrálne riešená kaplnka. Interiér dómu sv. Mikuláša je typicky gotický, niekde s barokovými prvkami ktoré vznikli pri prestavbách kostola. Veľkolepý charakter interiéru dotvárajú lomené oblúky, rebrová klenba a pretiahnuté presbytérium s päťbokým ukončením. Hlavný oltá je na rozdiel od bočných oltárov a oltárom v barokovej kaplnke pochádzajúcich z 18. storočia, pomerne jednoduchý. Honosnú atmosféru presbytéria dotvárajú gotické mozajkové okná. Na bočných stnách hlavnej lode sa nachádzajú fresky znázorňujúce výjavy z Biblie. Vybavenie dómu pozostávajúce z lavíc, kazateľnice atď. pochádza z 18. storočia. V pristavaná kaplnka má typicky barokový interiér a je obohatená o obraz trnavskej Panny Márie. Kaplnku navrhol rakúsky architekt L.Hildebrandt. V kostole sa okrem iného nachádzajú dva gotické náhrobníky a viacero renesančných náhrobkov význačných uhorských cirkevných hodnostárov 16. a 17. storočia.