Preto dámy, aby sa im komplikované účesy nezničili, spali v sede.
Nemenší dôraz sa kládol aj na doplnky. V móde bola tzv. Pompadúrka, čo bola malá bohato zdobená taštička, pomenovaná podľa milenky Ľudovíta XV. Markýzy de Pompadour, a skrývala nezbytné kozmetické doplnky na líčenie. Významnú úlohu v líčení sa okrem hrubej vrstvy púdru na tvárach žien staly „mušky“ čo boli malá hodvábne náplast v tvare mušky, kolečka , štvorčeka kvetinky alebo karetných symbolov, a umiestňovali sa na tvár alebo do dekoltu. Ďalšími doplnkami boli rukavičky vyšívané striebornými alebo zlatými niťami, krajkové kapesníčky a vejáre. Vejáre sa vyrábali z kože, hodvábu, pergamenu a zdobili slonovinou, korytnačinou, pštrosími alebo pávími perami. Rukovete boli vykladané zlatom a striebrom. Pánske oblečenie:
Pánska móda bola veľmi podobná tej dámskej. I tu sa využívali najmä drahé látky ladené do pastelových farieb ako bola bledomodrá alebo bledoružová. Pánske oblečenie sa skladalo z piatch častí, ktorými bol kabátec, vesta, košeľa, nohavice a pančuchy. Kabátec bol mierne predĺžený, pričom jeho spodný okraj vystužovali kostice alebo voskové platno, aby trochu odstával. Ozdobné výšivky a lemovanie na kabátci, veste a krajkovými manžetami pripomínali skôr sučasti dámskeho šatníku. Nohavice boli úzke a dlhé iba po kolená. Doplňovali ich hodvábne pančuch.
Topánky sa tiež viac podobali dámskym. Tieto koženné črievice ko kotníkom zdobila spona, podla zámožnosti majiteľa strieborná alebo zlatá, niekedy dokonca zdobená drahokamami.
Nielen dámske ale aj pánske hlavy pokrývala parochňa. Parochňa bola znkom vznešenosti a aristokracie. Na výrobu sa nepoužívali skoro dokonalé imitácie vlasov ako v súčastnosti. Vznešené hlavy sa museli uspokojiť často s napodobeninami z konskej hrivy, ovčej vlny a kozej srsti. Parochní z pravých vlasov bolo málo a aj tie boli určené iba pre príslušníkov kráľovskej rodiny.




Móda za vlády Napoleóna

Okrem množstva problémov, s ktorými sa musela vysporiadať nová republika, sa vymýšľalo aj to čo sa bude nosiť. Revolučný zvrat vo Francúzku znamenal aj revolučné zmeny v šatníku. V dobe, keď pod gilotínov padali hlavy v napudrovaných parochniach, bolo priam životu nebezpečné provokovať krinolínou, parochňou, drahými šatmi a klenotami - jednoducho všetkým čo pripomínalo nenávidenú monarchiu. V roku 1792 sa jakobíni snažili zaviesť francúzky národný kroj. Muži mali nosiť červenú čiapku, bielu košeľu, modrúj vestyu a biele nohavice. Ženy zasa čevený čepiec, modrú blúzku, červená sukňu a bielu zásteru.