Tento odev mal symbolizovťa revolučné ideály rovnosti a bratstva. O rok neskôr maliar Jacques Luis David, ktorý svojimi obrazmi oslavoval hrdinov revolúcie, podal ďalší nápad na národný kroj. Bol to odev inšpirovaný antikou. I keď ženy boli nadšené novým štýlom oblečenia u mužov sa nikdy nepresadil. Keď sa v roku 1804 stal francúzkym cisárom Napoleon Bonaparte, dostal celý tento antikou ovlyvnený štýl, ktorý sa okrem módy prejavil aj na umeleckých dielach a architektúre, pomenovanie podľa cisárstva -empír. Dámske oblečenie:
Zatieľ čo rokoková krinolína zabrala v šatníku veľa miesta, toaleta empírovej dámy sa ako keby zmestila do vrecka. Zo začiatku sa využívali najmä ľahké a vzdušné materiály ako mušelín, priesvitný batist a tyl neskôr keď Napoleón zakázal dovoz drahých látok zo zahraničia, aby posilnil francúzky hodvábnický priemysel, znova sa stal módny atlas, taft, brokát a samet. Kým v rokokovej móde bolo nutné nosenie korzetu, empírová móda korzet striktne odmietala a nechala vyniknúť prirodzeným ženským proporciím. Šaty mali jednoduchý strih s vysoko posadeným pásom, pomerne veľkým výstrihom, dlhou jednoduchou sukňou. Aj napriek svojej dobrej nositeľnosti mali šaty najmä zo začiatku kedˇsa používali iba ľahké vzdušné materiály jednu chybu. Šaty boli skôr vhodné do teplého podnebia pri Stredozemnom mori ako v Paríži. Nerešpektovanie klimatických rozdielov spôsobilo, že módna vlna príliš tenkých šiat zanechala trvalé následky na zdraví ich nositeliek.
Čo ubrala empírová móda na šatách, pridala na doplnkoch. Krátke naberané rukávy dopĺňali rukavice až po lakeť. Výstihy zdobí úzky dlhý šál z kožušiny alebo pštrosích pier zvaný boa. Šatky, ktoré pôvadne zahaľovali dekolty sa tiež tešili veľkej obľube. Najväčšiu vášeň pre šatky mala cisárovná Jozefína, ktorá ich mala vyše sto.
Jednoduchý strich šatov vyžadoval množstvo šperkou a ozdôb. V móde boli brošne z drahokamov a polodrahokamov, perlové a briliantové náhrdelníky, briliantové náušnice a prstene zdobené drahými kameňmi. Sama cisárovná Jozefína vlastnila perlový náhrdelník, kedysi patriaci Márii Antoinette. Do módy sa opeť dostala prirodzená krása dlhých vlasov, ktoré sa podľa antického štýlu česali do účesov pomenovaných po gréckych a rímskych bohyniach.
Dámy napodobňovali antické vzory aj v obuvi. Zozačiatku sa nosili sandále podľa vzoru starovekých rimanok a grékiň. Neskôr boli vystriedané ľahkými črievicami bez opetkov. K nohe ich pridržovala pôvabne uviazaná stuha okolo kotníka.