Móda za vlády Ľudovía XVI. a Napoleóna

Móda za vlády Ľudovíta XVI.


Za vlády Ľudovíta XVI. Sa vo Francúzku vyvýja nový umelecký smer, ktorým bolo rokoko. Ohromná prezdobenosť sa okrem umeleckých diel prejavila aj na dámskom ale aj pánskom oblečení, najmä u príslušníkov vyšších vrstiev. Čo sa bude a čo sa nebude nosiť určoval dvor Ľudovíta XVI. na zámku Versailles. Aby sa nový štýl obliekania dostal aj na iné európske kráľovské dvory, každý mesiac boli posielané z Paríža figuríny v životnej veľkosti oblečené podľa poslednej módy.

Dámske oblečenie:
Nikdy inokedy v historii sa neobjavujú nákladnejšie a nádhernejšie šaty ako práve v rokoku. Používajú sa drahé latky ako atlas, sátén, brokát. Okrem toho spústa krajek, stužiek a umelých kvetín. Krajky boli čierne, biele, farebné ale aj zlaté a strieborné. V obľúbených stuhách panuje nemenšia rozmanitosť. Boli tapetované, vzorované, atlasové, trblietavé a také, čo menili farbu. Ženskú módu určovala mladá a rozmarná francúzka kráľovná Maria Antoinetta a jej módna návrhárka Rosa Bertinová. V dobe keď francúzky ľud zápasil s biedou, kráľovná dávala ohromné sumy za nové toalety.
Najvýraznejším predmetom v šatníku bohatej rokokovej dámy bola krinolína, ktorá dosahovala úctihodných rozmerov. Zo začiatku mala kruhový tvar, torý sa neskôr zmenil na eipsu. Jej drátenú kostru tvorilo ju päť obručí, ktoré sa od pásu nadol postupne rozširovali. S ohromnou šírkou krinolíny kontrastoval štíhli, priamo až osí pás. Ten si móda vynútila nepríjemným a najmä nezdravím spôsobom zošnurovania. Korzety boli vystužené najčastejšie rybými kosticami, po ktorých bol taký dopyt, že v roku 1722 založili Holanďania akciovú spoločnosť na lov veľrýb. Takéto prehnané sťahovnie tela korzetom zanechávalo trvalé následky na zdraví, ktorým bolo napríklad zdeformovanie hrudníka.
Obliekanie a úpravy takéhoto bohatého spodného a zložitého vrchného odevu trvalidli dlho a nezaobišli sa bez pomoci služobníctva. Najmä v šlachtických rodinách sa stalo ranným ceremoniálom, pri ktorom sa príjímali hostia a vybavovali spoločenské návštevy.
Okrem novej módy obliekania sa vytvorila aj nová moda česania vlasov. Nikdy predtým sa na ženskej hlave nenosilo toľko, ako prave za doby Márie Antoinetty. Na vysoko vyčesaných parochniach sa tam okrem kvetín pštrosích pier, stúh a ihlíc našli aj napríklad modely plachetníc, miniaturné veterné mlyny, mosty alebo miniaturé záhrady. Pred veľkými plesmi pracovali kaderníci na jednom účese nepretržite aj niekoľko dní.

Preto dámy, aby sa im komplikované účesy nezničili, spali v sede.
Nemenší dôraz sa kládol aj na doplnky. V móde bola tzv. Pompadúrka, čo bola malá bohato zdobená taštička, pomenovaná podľa milenky Ľudovíta XV. Markýzy de Pompadour, a skrývala nezbytné kozmetické doplnky na líčenie. Významnú úlohu v líčení sa okrem hrubej vrstvy púdru na tvárach žien staly „mušky“ čo boli malá hodvábne náplast v tvare mušky, kolečka , štvorčeka kvetinky alebo karetných symbolov, a umiestňovali sa na tvár alebo do dekoltu. Ďalšími doplnkami boli rukavičky vyšívané striebornými alebo zlatými niťami, krajkové kapesníčky a vejáre. Vejáre sa vyrábali z kože, hodvábu, pergamenu a zdobili slonovinou, korytnačinou, pštrosími alebo pávími perami. Rukovete boli vykladané zlatom a striebrom. Pánske oblečenie:
Pánska móda bola veľmi podobná tej dámskej. I tu sa využívali najmä drahé látky ladené do pastelových farieb ako bola bledomodrá alebo bledoružová. Pánske oblečenie sa skladalo z piatch častí, ktorými bol kabátec, vesta, košeľa, nohavice a pančuchy. Kabátec bol mierne predĺžený, pričom jeho spodný okraj vystužovali kostice alebo voskové platno, aby trochu odstával. Ozdobné výšivky a lemovanie na kabátci, veste a krajkovými manžetami pripomínali skôr sučasti dámskeho šatníku. Nohavice boli úzke a dlhé iba po kolená. Doplňovali ich hodvábne pančuch.
Topánky sa tiež viac podobali dámskym. Tieto koženné črievice ko kotníkom zdobila spona, podla zámožnosti majiteľa strieborná alebo zlatá, niekedy dokonca zdobená drahokamami.
Nielen dámske ale aj pánske hlavy pokrývala parochňa. Parochňa bola znkom vznešenosti a aristokracie. Na výrobu sa nepoužívali skoro dokonalé imitácie vlasov ako v súčastnosti. Vznešené hlavy sa museli uspokojiť často s napodobeninami z konskej hrivy, ovčej vlny a kozej srsti. Parochní z pravých vlasov bolo málo a aj tie boli určené iba pre príslušníkov kráľovskej rodiny.




Móda za vlády Napoleóna

Okrem množstva problémov, s ktorými sa musela vysporiadať nová republika, sa vymýšľalo aj to čo sa bude nosiť. Revolučný zvrat vo Francúzku znamenal aj revolučné zmeny v šatníku. V dobe, keď pod gilotínov padali hlavy v napudrovaných parochniach, bolo priam životu nebezpečné provokovať krinolínou, parochňou, drahými šatmi a klenotami - jednoducho všetkým čo pripomínalo nenávidenú monarchiu. V roku 1792 sa jakobíni snažili zaviesť francúzky národný kroj. Muži mali nosiť červenú čiapku, bielu košeľu, modrúj vestyu a biele nohavice. Ženy zasa čevený čepiec, modrú blúzku, červená sukňu a bielu zásteru.

Tento odev mal symbolizovťa revolučné ideály rovnosti a bratstva. O rok neskôr maliar Jacques Luis David, ktorý svojimi obrazmi oslavoval hrdinov revolúcie, podal ďalší nápad na národný kroj. Bol to odev inšpirovaný antikou. I keď ženy boli nadšené novým štýlom oblečenia u mužov sa nikdy nepresadil. Keď sa v roku 1804 stal francúzkym cisárom Napoleon Bonaparte, dostal celý tento antikou ovlyvnený štýl, ktorý sa okrem módy prejavil aj na umeleckých dielach a architektúre, pomenovanie podľa cisárstva -empír. Dámske oblečenie:
Zatieľ čo rokoková krinolína zabrala v šatníku veľa miesta, toaleta empírovej dámy sa ako keby zmestila do vrecka. Zo začiatku sa využívali najmä ľahké a vzdušné materiály ako mušelín, priesvitný batist a tyl neskôr keď Napoleón zakázal dovoz drahých látok zo zahraničia, aby posilnil francúzky hodvábnický priemysel, znova sa stal módny atlas, taft, brokát a samet. Kým v rokokovej móde bolo nutné nosenie korzetu, empírová móda korzet striktne odmietala a nechala vyniknúť prirodzeným ženským proporciím. Šaty mali jednoduchý strih s vysoko posadeným pásom, pomerne veľkým výstrihom, dlhou jednoduchou sukňou. Aj napriek svojej dobrej nositeľnosti mali šaty najmä zo začiatku kedˇsa používali iba ľahké vzdušné materiály jednu chybu. Šaty boli skôr vhodné do teplého podnebia pri Stredozemnom mori ako v Paríži. Nerešpektovanie klimatických rozdielov spôsobilo, že módna vlna príliš tenkých šiat zanechala trvalé následky na zdraví ich nositeliek.
Čo ubrala empírová móda na šatách, pridala na doplnkoch. Krátke naberané rukávy dopĺňali rukavice až po lakeť. Výstihy zdobí úzky dlhý šál z kožušiny alebo pštrosích pier zvaný boa. Šatky, ktoré pôvadne zahaľovali dekolty sa tiež tešili veľkej obľube. Najväčšiu vášeň pre šatky mala cisárovná Jozefína, ktorá ich mala vyše sto.
Jednoduchý strich šatov vyžadoval množstvo šperkou a ozdôb. V móde boli brošne z drahokamov a polodrahokamov, perlové a briliantové náhrdelníky, briliantové náušnice a prstene zdobené drahými kameňmi. Sama cisárovná Jozefína vlastnila perlový náhrdelník, kedysi patriaci Márii Antoinette. Do módy sa opeť dostala prirodzená krása dlhých vlasov, ktoré sa podľa antického štýlu česali do účesov pomenovaných po gréckych a rímskych bohyniach.
Dámy napodobňovali antické vzory aj v obuvi. Zozačiatku sa nosili sandále podľa vzoru starovekých rimanok a grékiň. Neskôr boli vystriedané ľahkými črievicami bez opetkov. K nohe ich pridržovala pôvabne uviazaná stuha okolo kotníka.

Vyrábali sa zo sametu, atlasu a hodvábu.

Pánske oblečenie:
Aj keď dámska móda bola silne ovlyvnená antikou, v mužskej móde sa antický štýl nikdy neuchytil
Nové pánske oblečenie tvoril frakovaný kabát, ktorý dopĺňali dlhé nohavice. Frak nazývaný aj redingot tlmenejších farieb dopĺňala farebná vesta strihhu aký sa používa dodnes. Boli ušité z kvetovaného alebo prúžkovaného hodvábu, sametu s ozdobným vyšívaním a farbumeniaceho atlasu. Vtedajšia viazanka sa moc nepodobala na tú súčastnú. Bola to vlastne šatka umne poobtáčaná okolo krku a zaviazaná na složité uzly. Vysoký límec košele s viazankou tvorili ako keby pancier, v ktorom sa dalo pohnúť krkom iba s obtiažami. Až na túto ozdobu bol mužský oblek veľmi účelný a úplne vyhovoval požiadavkám doby. V zime sa na redingot oblieka dlhý plášť, pôvodom z Anglicka, ktorý sa volal carrick. Jeho ozdobou bolo niekoľko kruhových límcou navrstvených na seba. Svojou dĺžkou do polovice lítok a nižšie, teplým materiálom často podšitým kožušinou bol ideálnym oblečením do studenej parížskej zimy.