Feudalizmus – je ďalšia ( po otrokárskych štátoch ) spoločensko - ekonomická formácia ( systém ) ktorej základom je vlastníctvo pôdy. Feudálny panovník dával do prenájmu časť svojej pôdy , nižšie postaveným členom spoločnosti. Za tento prenájom od nich požadoval platbu.
Feudalizmus – raný ( 5 – 11 storočie )
- vrcholný ( 12 – 13 storočie )
- neskorý ( 13 – 15 storočie )
- najrozvinutejšou časťou Európy po páde Západorímskej ríše bolo Stredomorie. Za rímskou hranicou bol svet barbarský germánskych, slovanských a iných kmeňov. Germánske kráľovstvá vznikli v čase rozpadu Západo - rímskej ríše, ak boli na oveľa nižšom vývojovom stupni. Prevládal v nich feudálny systém. Najsilnejšie postavenie mal náčelník alebo starešina a potom členovia bojovej družiny, ktorý prideľoval pôdu ostatným obyvateľom podľa zásluh alebo sympatii. Takto sa spoločnosť začala deliť. Pridelenú pôdu nazývame feudum a ten čo ju dostal bol vazal. Franskú ríšu vytvoril kmeň Frankov, ktorí dobyli bývali Rímsku provinciu v Gálii a podmanili si pôvodne obyvateľstvo. Za zakladateľa Franskej ríše sa pokladá Chlodovik ( 481 – 511 ) z rodu Merovejovcov, ktorý prijal kresťanstvo a preto ho cirkev podporovala, v priebehu 6 a 7 storočia avšak moc Merovejovcov upadla a do popredia sa dostávali správcovia kráľovského dvora – majordomovia. Najvýznamnejších z nich sa stal Pipin Krátky, ktorý v 8. storočí prevzal moc a založil dynastiu Karolovcov. Najväčší rozmach dosiahla Franská ríša za vlády Karola Veľkého ( 768 – 814 ). Podmanil si severnú Itáliu , Bavorsko , Sasko , bojoval aj proti Slovanom. V roku 800 ho pápež v Ríme korunoval za rímskeho cisára. Karol Veľký podporoval vzdelanosť a umenie, ktoré čerpalo námety z Antiky. Obdobie jeho vlády sa preto nazýva aj karolínska renesancia. Po jeho smrti ríša upadla až ju v roku 843 jeho synovia rozdelili na 3 časti : Západofranskú , Východofranskú , Strednú časť. Byzantská ríša
- pokračovateľka rímskej ríše nadväzuje na rímske tradície , kultúru a podobne. Na čele štátu je cisár Cézaropapizmus – cisár vládne vo veciach svätských aj náboženských. Justinián I. ( 6 storočie ) – snaha o vydobytie veľkosti Ríma - potreba silnej armády – peniaze a dane. Odpor obyvateľstva 532 povstanie Niká – zvíťazíš.

Arabská ríša
Arabský polostrov 7. storočie n. l .
- kočovné kmene – beduíni , živili sa pasením dobytka a obchodom. Mekka – križovatka obchodných ciest. Svätyňa pohanov - Kaába.