Obsah

Úvod 2
I. Prierez dejinami Studenej vojny 3
II. Udalosti roku 1945 3
III. Vláda Harry S. Trumana 4
IV. Truman vs. Stalin 5
V. Styky medzi Washingtonom, Londýnom a Moskvou 6
VI. Harmónia vs. Konfrontácia 7
VII. Postupimská konferencia a jej dôsledky 8
VIII. Zmeny v chápaní komunistickej rozpínavosti 10
IX. Komunistická blokáda západného Berlína 11
X. Historické pozadie 12
Záver 14
Zoznam použitej literatúry 15




































Úvod

Predmetom mojej seminárnej práce je poskytnúť obraz o príčinách a podmienkach vzniku a samotnom vývoji 40 ročného konfliktu najväčších svetových mocností 2 polovice dvadsiateho storočia. Táto práca nepojednáva o jednotlivých vojenských konfliktoch, ale o stretnutiach diplomatických predstaviteľov jednotlivých blokov, ktoré najviac participovali na studenej vojne a o psychologických pohnútkach týchto predstaviteľov, ktoré mohli viesť k rozhodnutiam, ktoré prijali. Studená vojna získala svoj názov, kvôli skrytému konfliktu medzi dvoma najväčšími svetovými mocnosťami, ktorý však nebol otvorený. Obe strany súperili hlavne na diplomatickom poli. Spomedzi rôznych súperení, na ktorých tieto krajiny participovali spomeniem hlavne súperenie o mocenský vplyv v povojnovom Nemecku, ktoré viedlo k jeho rozdeleniu. Tomuto rozdeleniu však predchádzali rôzne jednania a práve nimi sa zaoberá táto práca.

Hlavným zdrojom mojej práce bola kniha Umění diplomace, ktorej autorom je Henry Kissinger. Okrem tejto publikácie som čerpal aj z knihy Studená vojna od Gabriela Partoša, ktorá však slúžila iba ako doplňujúci prameň. Veľmi významne k tejto práci svojim obsahom prispela aj internetová stránka www.noveslovo.sk a publikácia Dějiny německa.












I. Prierez dejinami Studenej vojny


Berlín – hlavné mesto porazenej tretej ríše, sa rýchlo stalo najcitlivejším a emóciami nabitým symbolom studenej vojny. Túto rolu hralo viac ako štyri desaťročia. Ešte pred postavením Berlínskeho múru, ktorý rozdelil mesto vo vtedy už rozdelenom štáte, bolo dejiskom, mnohých zápasov studenej vojny. Toto všetko predurčovala práve jeho poloha na frontovej línii medzi východným a západným blokom. Necelé tri roky po tom, čo sovietske vojská v máji 1945 obsadili Berlín, sa Stalin snažil vyhnať svojich niekdajších spojencov z mesta zablokovaním západného sektora. Nepodarilo sa mu to.