Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Diplomacia v období studenej vojny
Dátum pridania: | 01.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | PePo28 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 803 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 25m 0s |
Pomalé čítanie: | 37m 30s |
Viac ako desať rokov zostal Berlín jedinou štrbinou v železnej opone. Preto začala vláda východného Nemecka, v snahe zabrániť svojim obyvateľom v úteku na druhú stranu mesta, stavať múr naprieč Berlínom. V tejto dobe stáli proti sebe americké a sovietske tanky otvorene – po prvý a posledný krát počas studenej vojny – ich hlavne boli namierené proti sebe vo vzdialenosti nie väčšej ako 50 metrov. Berlín sa stal symbolom studenej vojny už počas tejto blokády. Zostal takmer tri desaťročia umelo rozdeleným spoločenstvom. Zároveň sa však stal aj miestom, kde bolo najviac cítiť uvoľňovanie medzinárodného napätia, keď sa roku 1972 zjednodušil prechod zo západného do východného Berlína. Napriek tomu zostali východní Nemci chudobnými príbuznými svojich západných bratrancov, pretože nezažili tú istú prosperitu a rovnaké osobné slobody. Ich protesty a masový útek v lete roku 1989 viedli nakoniec k zrúteniu komunistického režimu vo východnom Nemecku. Po zbúraní v novembri 1989 sa Berlínsky múr premenil na pamätník studenej vojny.
II. Udalosti roku 1945
Keď zomrel prezident Spojených Štátov Amerických Franklin Delano Roosevelt, stáli už vojská Spojených Štátov Amerických hlboko na území Nemecka a práve začínala bitka na Okinawe, predohra k plánovanej spojeneckej invázii na ostrovy Japonska. Jeho smrť však nebola nečakaná. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu sa musel vzdať prezidentského úradu. V tej dobe si Hitler a Goebbels – obkľúčení v Berlíne - klamne nahovárali, že zažijú to, čo nemecké historické knihy označujú ako zázrak rodu Hohenzollernov: keď za sedem ročnej vojny stáli ruské vojská pred bránami Berlína, zachránila ich náhla smrť ruského panovníka a nástup priateľského cára na trón. Dejiny sa však neopakovali. Pád nacistického Nemecka a nutnosť zaplnenia vzniknutého mocenského vákua viedli k rozpadu vojnového partnerstva. Ciele spojencov boli jednoducho príliš odlišné. Churchill sa snažil zabrániť Sovietskemu zväzu v ovládnutí strednej Európy. Stalin za sovietske vojenské víťazstvá a hrdinské utrpenie sovietskeho ľudu požadoval platbu v podobe území. Nový americký prezident Harry S. Truman sa spočiatku snažil nadviazať na Rooseveltovo dedičstvo a udržať alianciu pokope. Za vyhlásenie studenej vojny sa zväčša považuje prejav vtedy už bývalého britského premiéra Winstona Churchilla (1874-1965) na americkej univerzite vo Fultone. Tam, v prítomnosti amerického prezidenta Harryho Trumana, povedal: "Od Štetína na Balte až po Terst na Jadrane sa na kontinente spustila železná opona.
Zdroje: 1. http://www.noveslovo.sk/archiv/2001-45/ominulosti.asp, 2. Helmut Müller, Dějiny Německa, Lidové noviny, Praha 1995, 3. Oskar Krejčí, Mezinárodní politika, Victoria Publishing, Praha 1997, 4. Henry Kissinger, Umění diplomace, Prostor nakladatelství s.r.o, Praha 1999, 5. Gabriel Partos, Studená vojna očami východu a západu, PKT-ECHO a M-Press, Bratislava 1994