Namiesto toho sa radšej snažil svojich protivníkov presvedčiť o tom, že sa dá radšej na pochod ďalej na západ, než aby ustúpil. A v oboch prípadoch zle odhadol reakcie svojich protivníkov. V roku 1940 Molotovova návšteva v Berlíne posilnila Hitlerovo rozhodnutie podniknúť inváziu a v roku 1945 ten istý minister zahraničných vecí dokázal zmeniť dobrú vôľu Ameriky v konfrontáciu Studenej vojny. Churchill pochopil Stalinove diplomatické kalkulácie a snažil sa proti nim zakročiť dvoma spôsobmi. Vyzval troch vojenských spojencov k urýchlenému stretnutiu na najvyššej úrovni. Táto schôdzka mala vyriešiť situáciu skôr, než by sa sovietska strana skonsolidovala. Spojenci by medzitým čo najviac zlepšili svoje vyjednávacie postavenie. Príležitosť k tomu sa podľa neho ponúkla v dôsledku skutočnosti, že sa spojenecké armády stretli zo sovietskou východne od predpokladanej línie a že v dôsledku toho spojenecké vojská ovládli tretinu oblasti, ktorá bola pôvodne začlenená do sovietskej okupačnej zóny v Nemecku, vrátane jej najpriemyslovejšej časti. Churchill navrhol, aby toto územie v nadchádzajúcich jednaniach využili ako argument. Truman však nebol ochotný akceptovať Churchillovo tvrdenie, že so Stalinom je nutné jednať na základe odmien a trestov, čím bude dosiahnutý žiadúci výsledok. Trumanova vláda, tak ako vláda predchádzajúca, túžila dať Churchillovi lekciu v tom, že časy diplomacie založenej na mocenskej rovnováhe sú nenávratne preč. Na konci júna sa americké vojská stiahli na dohodnutú demarkačnú líniu, čím Británii ostávalo jedine následovať ich príklad. Truman nechcel, aby si Stalin myslel že sa spolčuje s Britániou, preto odmietol Churchillovo pozvanie, aby sa na ceste do Postupimi zúčastnil osláv anglo-amerického víťazstva. Truman nepociťoval žiadne zábrany, keď sa rozhodol stretnúť so Stalinom v Churchillovej neprítomnosti. Churchilla sa dotklo, že bol z tohto dialógu vylúčený. Churchill nahnevane upozornil Washington, že sa nezúčastní žiadnych rokovaní na najvyššej úrovni, ktoré by boli pokračovaním takejto konferencie Trumana so Stalinom. V. Styky medzi Washingtonom, Londýnom a Moskvou

Truman neskôr vyslal do Londýna a do Moskvy svojich vyslancov, aby mohol udržiavať sprostredkovateľské styky s predstaviteľmi spojencov. Do Moskvy vyslal starého Rooseveltovho priatela Harryho Hopkinsa a do Londýna Josepha E. Daviesa. Davies bol človek, ktorý bol menovaný zrejme iba preto, aby to ukľudnilo Stalina. Bol totiž predvojnovým veľvyslancom v Moskve. Nemal síce za sebou dráhu profesionálneho diplomata, napriek tomu však napísal knihu o svojich diplomatických dobrodružstvách.