Churchill sa do Postupimi už nevrátil, pretože utrpel zdrvujúcu porážku. Jeho miesto zaujal Clement Atlee.

V Postupimi sa toho veľa nedosiahlo. Všetky spomenuté Ruské požiadavky boli odmietnuté, tak ako niektoré Trumanove návrhy. Podarilo sa však dohodnúť na vytvorení štvormocenského mechanizmu na spravovanie Nemecka, Trumanovi sa podarilo presvedčiť Stalina o tom, že každá mocnosť bude dostávať reparácie zo svojej okupačnej zóny a Stalin prisľúbil účasť Ruska vo vojne proti Japonsku. Iné nepríjemné záležitosti boli predané na prejednanie ministrom zahraničných vecí. Žiadny americký štátnik nebol schopný vyvinúť na Stalina taký nátlak, ako by si jeho psychika vyžadovala. Americká verejnosť sa síce jednomyseľne stavala za zadržiavanie komunizmu, avšak takisto jednomyseľná bola aj neochota podstupovať akékoľvek ďalšie vojenské riziko. Praktickým výsledkom postupimskej konferencie bolo zahájenie procesu, ktorý rozdelil Európu na dve časti a práve tomu sa chceli Americkí vojenský vodcovia vyhnúť. K lepšej spolupráci Sovietov nepohlo ani použitie atómovej bomby vo vojne proti Japonsku. V roku 1946 už Stalin pretransformoval východnú Európu na podobu komunizmu. Ku vzniku Studenej vojny zrejme prispela aj kultúrna priepasť medzi predstaviteľmi. Americký vyjednávači postupovali tak, akoby výsledky prinieslo už len samotné recitovanie ich právnych noriem. Avšak Stalin potreboval presvedčivejšie argumenty. Príchod Studenej vojny urýchlilo aj Stalinovo vedomie slabosti jeho krajiny. Jeho unavená krajina zrazu čelila vojnou nedotknutej Amerike. S takmer hazardérskou odvahou sa Stalin rozhodol predstierať, že Sovietsky zväz jedná z pozície sily, v žiadnom prípade nie slabosti. Niekedy pôsobil dokonca tak kruto, že vzbudil obavy z Ruského výboja až po La-Manš.

VIII. Zmeny v chápaní komunistickej rozpínavosti

Na otázku rozpínavosti komunizmu už začal Truman odpovedať podstatne agresívnejšou politikou. Zápas, ktorý vznikal medzi Ruskom a USA chápal ako boj dobra zo zlom, nie ako záležitosť sfér politického vplyvu. Chápanie tejto otázky výrazne zmenil aj dokument pracovníka amerického veľvyslanectva v Moskve Georga Kenana, známy pod názvom „Dlhý telegram“. Tvrdil, že by si USA nemali vyčítať ruskú neústupčivosť. Jej zdroje spočívajú hlboko v samotnom politickom systéme. Dokazoval, že sovietska zahraničná politika je v podstate zmesou komunistickej ideológie a starého cárskeho expanzionizmu.

Po postupimskej konferencii sa „štvormocenská“ správa udržala necelý rok.