Potom sa tri západné okupačné zóny spojili v Nemeckú demokratickú republiku. Podľa štvormocenskej dohody o Berlíne nebolo mesto súčasťou ani východného, ani západného Nemecka. Oficiálne ho spravovali štyria spojenci – víťazi druhej svetovej vojny. Ako roky pribúdali, začal východný blok považovať prosperujúce západné bloky za tŕň v oku. Najdôležitejšie však bolo, že západný Berlín slúžil ako úniková cesta pre ľudí nespokojných s režimom vo východnom Berlíne. Prístupové cesty do Berlína neboli nikdy presne určené, čoho využil Stalin pri blokáde Berlína v roku 1948.

IX. Komunistická blokáda západného Berlína

Keďže cesta k mierovej zmluve s Ruskom bola pre Nemecko zatarasená, zorganizovali krajiny beneluxu a niektorí západní spojenci v Londýne konferenciu na jar roku 1948. Na nej nastolil požiadavku vytvorenia západonemeckej vlády a rozhodli sa rozšíriť Marshallov plán na Nemecko. Moskva tento krok označila za porušenie Postupimskej dohody, pretože podľa nej mali byť všetky rozhodnutia ohľadom Nemecka vykonávané všetkými okupačnými mocnosťami spoločne. Keď západní spojenci zaviedli v ich okupačných zónach novú menu, rozhodol sa Stalin zahájiť už spomínanú blokádu západného Berlína. Moskva mala silnú vyjednávaciu pozíciu, pretože Berlín ležal vo vnútri sovietskej okupačnej zóny. Moskva spojencom nepotvrdila prístup do Berlína ani po vode, ani po ceste, ani po železnici. Červená armáda prišla do Berlína ako prvá, takže spojenci mali veľmi oslabenú pozíciu. Keby bol Berlín dobytý spojeneckými a ruskými vojskami spoločne, mohli by spolu jednať ako rovný s rovným. Existovala však dohoda, ktorá umožňovala prístup do Berlína pomocou troch vzdušných koridorov. Západní spojenci stáli pred dilemou. Prvá možnosť znamenala zriecť sa svojich plánov v západnom Nemecku a teda nútene opustiť Berlín. To však nepripúšťala ich morálka. Ponúkala sa však aj druhá možnosť: zásobovať obyvateľstvo Berlína vzdušnou cestou. Berlín bol pre spojencov veľmi dôležitý a bol súčasťou spojeneckých okupačných práv. Keby sa ho spojenci zriekli, nepriamo by sa zriekli aj nárokov na iné zmluvne dohodnuté okupačné pásma. Museli teda trvať na svojich právach a navzájom sa podporovať. Bola to obrovská úloha. Británia mala napríklad pripravené pohotovostné plány na letecké dodávky pre svojich 5000 vojakov v Berlíne, ale poskytnúť jedlo a iné základné potreby mestu s dvoma miliónmi obyvateľov sa zdalo priam neuskutočniteľné. Bolo paradoxné, že ľudia, ktorí len pred pár rokmi bombardovali Berlín, ho mali teraz zásobovať a udržiavať pri živote.