Roky 1939 – 1945 sú jednou z najtragickejších kapitol novodobých dejín.
Počas vojnových udalostí prežívali mnohé národy najtragickejšie okamihy svojich dejín a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká. Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsť v nespravodlivom miery s Versailles po 1. sv. vojne. Najmä Nemecko a Taliansko žiadali zmenu versaillského systému. Politické rozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1933. Nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvrat svetového obchodu a finančnej spolupráce, prudký nárast nezamestnanosti a sním spojený pokles životnej úrovne takmer všetkých vrstiev obyvateľstva.
V spoločnosti víťazili radikálne politické hnutia, ktoré sľubovali východisko z krízy. Strach pred revolúciou boľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniť sa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup moci nacistov. Rozpory medzi Francúzskom, VB, a USA na jednej a Nemeckom, Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Spoločnosť národov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá a neúčinná organizácia. Keď z nej v r. 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadne možnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu. Úsilie ADOLFA HITLERA zmeniť výsledky versaillského mieru a vytvoriť z Nemecka silnú “Veľkonemeckú“ ríšu nadchlo veľkú časť nemeckého národa a priemyseľníkov. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získať priemyselné Mandžusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuť jednu z posledných neobsadených afrických krajín®Etiópiu. Mussoliniho beztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936, Nemecko jednostranne zrušilo a bez jedinného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýni. VB začala v tomto období presadzovať APPEASEMENT®“politiku ustupovania a uzmierovania agresora“. Cieľom tejto politiky bolo“zachrániť mier“ za každú cenu, čiže aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov strednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlo najmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politiky appeasementu bol britský ministerský predseda NEVILLE CHAMBERLAIN. Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko-boľševickou hrozbou.