referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Romanizácia
Dátum pridania: 05.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: eramus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 761
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
(Najdete toto a mnoho ďalšých článkov o Ríme na http://arija.szm.sk)

Zjednotenie Rímskej Ríše

Domácy mier a zjednotenie boli prírodzenými následkami miernej a obsiahlej politiky, čo viedli Rimania v provinciách. Poslušnosť Rímskeho sveta bola jednotná, dobrovoľná a trvalá. Autorita Imperatórov presahovala bez námahy široký rozsah ich dominácie a mala taký istý vplyv v Égypte, Gallii alebo Thracii ako aj v Ríme. Úlohou legiónov bolo slúžiť proti nepriateľom verejnosti, a civilní magistráti máločo cítili potrebu použiť vojenskú silu. Pri tom stave úplneho pánstva a všeobecnej bezpečnosti a štastia venoval princeps spolu so svojím národom svoj nadbytok vylepšovaniu a okrášľeniu svojej Ríše.

Lokálna Vláda

Politika Rímskeho sveta vždy zásahovala na lokálnu hladinu, napriek zásad rôzných Imperiálnych vlád. Rímska Ríša, ako sa často hovori, bola zväzom samosprávnych miest. V provinciach sa väčšina ľudi považovala za občana svojej lokálnej komunity, ktorá bola zároveň pod dozorom jedného univerzálneho štátu. Gréko-Rímska civilizácia závisela, ako slovo samo označuje, na meste prostrednictvom ktorého sa najľepšie prejavuje. V západných provinciách rast týchto miest bol istým náznakom Romanizácie. V provinčných mestách mohol individuál viesť skutočnú politickú karieru, aj keď s určitými hranicami. Prostrednictsvom miest mohol byť súčasťou celého kultúrneho života Rímskeho sveta. Mestská Aristokracia bola zároveň hlavným vykonávateľom Romanizácie a aj tými, ktorí z toho mali najväčší prospech. Spravovali svoju lokálnu komunitu, vyberali dane, predstavovali mesto pred správcom provincie, a podľa potreby, išli aj ako vyslanci do Ríma.

Boli aj štedrými rozdávateľami. Tisíce nápisov z okolia celej Ríše svedčia o tom, ako rozdávali peniaze na hostiny, na údržbu vodného systému, na kúpeľe, na školy, na postavenie sôch, a na obnovenie verejných budov. Plinius napríklad štedro rozdával svojmu lokálnemu mestu Comum. Vo svojej záveti nechal peniaze na postavenie, ozdobenie a udržovanie verejných kúpeľov, a ďalšie peniaze pre svojich oslobodených otrokov, aby pokial žili a aj po smrti, sa usporiadala každoročne verejná hostina pre celé mesto. Ako milodar nechal ďalšie peniaze pre chudobných chlapcov a dievčatá, a ďalšie na postavenie a údržbu knižnice.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.