Jedna skupina, ktorú viedol Jefferson, bola za poľnohospodársku politiku štátu a medzinárodnú podporu Francúzska. Druhá skupina, vedená Alexandrom Hamiltonom, bola za priemyselnú cestu vývoja.
Krajina bola finančne vyčerpaná, nestačili ani zahraničné pôžičky. Dôsledky ťažkostí však niesli predovšetkým ľudové vrstvy. Nastali nepokoje. Vláda začala vydávať papierovú menu. Krajine hrozila anarchia. V roku 1787 v Massachusetts vypuklo povstanie Daniela Shaysa, ktoré však bolo rozprášené jedinou salvou. Povstalci však dosiahli úspech, na nasledujúci rok boli znížené dane a súdne poplatky.

Americká ústava

Ústava Spojených štátov amerických je dielom rokovania ústavodarného zhromaždenia, ktoré sa zišlo vo Philadelphii v máji 1787. Tvorilo ho 63 delegátov, z ktorých podpísalo záverečný dokument a tak sa stali „otcami zakladateľmi“.
Nová americká ústava delila štátnu moc na tri zložky:
- zákonodarnú moc – kongres zložený z dvoch komôr- Snemovne reprezentantov a Senátu
- výkonnú moc – vláda na čele s prezidentom
- súdnu moc – federálni sudcovia na čele s Najvyšším súdom
Ústava zaviedla silnú ústrednú vládu, schopnú ešte ďalšieho posilnenia. Takto bola zaručená nezávislosť mladej republiky, jej politická stabilita a hospodárska prosperita. Nevyriešila však otázku otrokárstva. Napriek týmto nedostatkom, text ústavy z roku 1787 krátko nato doplnený 10 dodatkami známymi ako Bill of Rights, ktoré zaručovali predovšetkým osobné slobody, aj po dvoch storočiach predstavuje výborný dokument, ktorý je s 26 dodatkami stále v platnosti.