Americká vojna za nezávislosť

Kolonizácia Ameriky

Južnú a Strednú Ameriku si rozdelili Španielsko a Portugalsko. Severnú Ameriku obsadzovali najmä Angličania a Francúzi. Francúzi obsadili Kanadu, prenikli k Veľkým jazerám a po rieke Mississippi až do Mexického zálivu, kde založili New Orleans.
Dejiny anglickej kolonizácie SA začínajú v roku 1584, keď sir Walter Raleigh vyslal expedíciu, aby preskúmala možnosti založenia kolónie v Amerike. Pobrežie severne od Floridy pomenovali na počesť kráľovnej Alžbety Virginiou a na Roanoke Islande vybudovali prvú anglickú osadu, ktorá však časom zanikla. Na začiatku 17.stor. podnikli Angličania mnoho výskumných plavieb a v roku 1607 položili základ anglického koloniálneho panstva vybudovaním osady Jamestown vo Virginii. V novembri 1620 pristála loď Mayflower pri myse Cod (terajší Massachusetts). Polovica cestujúcich boli „Otcovia pútnici“- najextrémnejšia sekta puritánov. Ešte pred vystúpením podpísali tzv. Mayflowerskú zmluvu (11.11.1620), ktorú neskôr používali aj ďalší anglickí osadníci a bola základom pre špecifickú americkú tradíciu vlády založenej na dohode. Zakladanie novej osady Plymouth prebiehalo v zime a osadníci by bez podpory počasia neboli prežili – vznik Dňa vďakyvzdania.
V rokoch 1607 – 1752 vzniklo na východnom pobreží postupne 13 kolónií ( New Hampshire, Massachusetts, Rhode Island, Connecticut, New York, New Jersey, Pennsylvánia, Delaware, Maryland, Virginia, Severná Karolína, južná Karolína, Georgia). Na severe vznikla farmárska poľnohospodárska malovýroba a rozvíjal sa rôzny priemysel. V strede bolo centrum finančného a kultúrneho života; veľké pozemkové vlastníctvo a prenájom pôdy prisťahovalcom. Na juhu plantážnicky spôsob života.

Predvojnová situácia

Politika Anglicka voči americkým kolóniám:
- zásahy anglického parlamentu do miestnych samospráv
- nové dane a clá
- zákaz osídľovania na západ od Appalačského pohoria z obavy pred ťažkými konfliktmi s Indiánmi
- kolónie ako odbytiská anglického tovaru a zdroje surovín
Zákony:
- 1764 – nový cukrový zákon – nové clá na dovoz melasy, vína, kávy, indiga a textilu
- 1765 – zákon o kolkovnom – na noviny, tlače a úradné listiny; neskôr zrušený
- 1767 – Townshendove zákony – nové clá; neskôr odvolané
V roku 1773 tzv. Bostonské pitie čaju, ktorého dôsledkom bol bostonský prístav uzavretý, samospráva Massachusetts zrušená, vyhlásené stanné právo.
V roku 1774 sa zišiel I. kontinentálny kongres. Zúčastnilo sa ho 12 štátov.

Stále prevládala snaha dohodnúť sa s Anglickom. Kráľovi bola poslaná petícia požadujúca niektoré práva pre americké osady. Bola však odmietnutá.
Vo všetkých osadách vznikali ľudové revolučné spolky ( Synovia a dcéry slobody). Američania začali zostavovať bezpečnostné výbory a cvičiť domobranu. Na jar 1775 sa generál Gage ( guvernér štátu Massachusetts ) dozvedel, že v sklade zbraní v Concorde sa koná tajná schôdza rebelov. Rozhodol sa poslať tam vojsko. Američania však boli zavčasu varovaní a domobrana mesta Lexington oddiel vojakov takmer úplne zničila. Začína obliehanie Bostonu a taktiež vojna o nezávislosť.

Vojna za nezávislosť - priebeh

Dva týždne po Lexingtone sa zišiel II. kontinentálny kongres, ktorý sa ujal vedenia vojny. Za hlavného veliteľa americkej armády bol vymenovaný plantážnik George Washington. V máji 1775 zaútočili Angličania na pahorok Bunker Hill neďaleko Bostonu. S ťažkými stratami nakoniec vyhrali Angličania. Mýtus neporaziteľnej armády sa rozplynul. 4. júla 1776 bola podpísaná Deklarácia o nezávislosti, ktorú skoncipoval Thomas Jefferson. Obsahovala právo na povstanie proti nespravodlivej vláde a základné ľudské práva.
Angličania sa pokúsili tiahnuť proti Washingtonovej armáde naraz dvoma smermi, z Kanady a z New Yorku, ale kvôli neinformovanosti generála Howa bola anglická armáda nútená 17. októbra 1777 pri Saratoge kapitulovať. Bolo to prvé veľké víťazstvo Američanov. Obrat vo vojne však priniesla až dlho očakávaná pomoc Francúzska. O spojenectvo s Francúzskom sa zaslúžil najmä Benjamin Franklin. Francúzsko vyhlásilo Anglicku vojnu v 1778. O rok neskôr sa k nemu pridalo aj Španielsko a Holandsko.
Na jar 1778 sa Angličania museli stiahnuť z Philadelphie. Angličania vymenili veliteľov –na scénu prišli Clinton a Cornwallis. Clinton sa sťahoval do New Yorku a Cornwallis do Yorktownu. 19. októbra 1781 donútil Washington a Rochambeau spolu s francúzskym loďstvom obkľúčeného Cornwallisa ku kapitulácii. Vojna trvala ešte dva roky. V Londýne sa zmenila vláda a za chrbtom Francúzska sa začali tajné vyjednávania s Američanmi. 3. septembra 1783 bola podpísaná mierová zmluva. Anglicko uznalo Spojené štáty americké v priestore medzi kanadou na severe, Floridou na juhu a riekou Mississippi na západe. Španielsko na tejto konferencii získalo Floridu.

Povojnová situácia

V prvých rokoch nezávislosti sa rozhodovalo o smere vývoja nového štátu. Ústredná moc ešte nebola silná.

Jedna skupina, ktorú viedol Jefferson, bola za poľnohospodársku politiku štátu a medzinárodnú podporu Francúzska. Druhá skupina, vedená Alexandrom Hamiltonom, bola za priemyselnú cestu vývoja.
Krajina bola finančne vyčerpaná, nestačili ani zahraničné pôžičky. Dôsledky ťažkostí však niesli predovšetkým ľudové vrstvy. Nastali nepokoje. Vláda začala vydávať papierovú menu. Krajine hrozila anarchia. V roku 1787 v Massachusetts vypuklo povstanie Daniela Shaysa, ktoré však bolo rozprášené jedinou salvou. Povstalci však dosiahli úspech, na nasledujúci rok boli znížené dane a súdne poplatky.

Americká ústava

Ústava Spojených štátov amerických je dielom rokovania ústavodarného zhromaždenia, ktoré sa zišlo vo Philadelphii v máji 1787. Tvorilo ho 63 delegátov, z ktorých podpísalo záverečný dokument a tak sa stali „otcami zakladateľmi“.
Nová americká ústava delila štátnu moc na tri zložky:
- zákonodarnú moc – kongres zložený z dvoch komôr- Snemovne reprezentantov a Senátu
- výkonnú moc – vláda na čele s prezidentom
- súdnu moc – federálni sudcovia na čele s Najvyšším súdom
Ústava zaviedla silnú ústrednú vládu, schopnú ešte ďalšieho posilnenia. Takto bola zaručená nezávislosť mladej republiky, jej politická stabilita a hospodárska prosperita. Nevyriešila však otázku otrokárstva. Napriek týmto nedostatkom, text ústavy z roku 1787 krátko nato doplnený 10 dodatkami známymi ako Bill of Rights, ktoré zaručovali predovšetkým osobné slobody, aj po dvoch storočiach predstavuje výborný dokument, ktorý je s 26 dodatkami stále v platnosti.