Bolo to v zimných mesiacoch, keď sa Apolón zdržiaval u Hyperbórejcov a v Delfách vládol Dionýzos.
V najstarších časoch vyberali za Pýthiu mladé dievča, neskôr to však bola staršia žena. Predtým ako si kňažka Pýtia sadla na trojnožku, musela sa postiť, potom podstúpiť rituálny kúpeľ v kastalskej vode a nakoniec sa omámiť dymom z vavrínového a myrhového lístia. Keď upadla do tranzu a z jej úst začali vychádzať veštecké slová, kňaz zapisoval jej odpovede v hexametroch. Veštiareň sa okrem bežných otázok špecializovala aj na proroctvá v politickej sfére, čo jej prinášalo bohaté zisky. Odpovede na politické otázky však neboli vôbec ľahké – mohli silne podkopať autoritu boha. Zásluhou primerane zorganizovanej informačnej služby a šikovnej interpretácie Pýtiiných slov rástla autorita delfskej veštiarne a aj jej vplyv na vnútornú a zahraničnú politiku gréckych štátov. V dôsledku toho sa stali akýmsi stálym zmierovacím tribunálom medzi gréckymi štátikmi. Nie vždy však boli nestranné.
Delfská veštiareň však prejavovala aj morálnu tendenciu. Pýtia tam zvestovala, že preliať krv, hoci aj otroka je vražda a vyžaduje potrestanie, čiže náboženské očistenie.
Delfy boli známe aj svojimi hrami, ktoré sa významom zaraďovali hneď za olympijské, umeleckými súťažami dokonca pred ne. Ich hlavným programom boli preteky v hre na píšťale a na kithare, v speve so sprievodom píšťaly a v básnických a dramatických skladbách. Zo športových disciplín sa súťažilo v behu, zápasení a v jazde na voze. Víťaz dostal palmový list a vavrínový veniec. Narastanie významu a vplyvu Delf v celom Grécku vyvolávalo súčasne aj opačnú reakciu, teda úsilie gréckych kmeňov a miest o vládu nad Delfami. Delfy však mali už na začiatku 6. st. pred n. l. svoju špeciálnu politickú organizáciu tzv. Delfskú amfyktyoniu. Bolo to združenie národov založené na kolektívny podnet susedov a namierené proti Fokidčanom, ktorý mali historické práva považovať sa za majiteľov delfského územia.
V roku 548 pred n. l. Apolónovu svätyňu zničil požiar. Kňazi sa ihneď pustili do opravných prác, ale až v roku 513 pred n. l. rod Alkménovcov sa pričinil o jej úplnú dostavbu. Zozbierali v Grécku i susedných krajinách závratnú sumu 300 talentov. Novú svätyňu odovzdali do užívania v roku 505 pred n. l. Na začiatku 5. storočia pred n. l. celé Grécko ohrozil perzský vpád. V obave, aby Peržania nezničili svätyňu, kňazi spočiatku prostredníctvom Pýthie akoby stáli na strane útočníkov. Štvrté storočie bolo pre Delfy dosť búrlivé. V tomto období sa viedli dve sväté vojny, vyvolané sporom obyvateľov Fokidy s Delfskou amfyktyoniou.