Amfiktyonia sa obrátila o pomoc na Filipa Macedónskeho, ktorý zaútočil na Grécko a zvíťazil. Vláda Macedóncov v Delfách sa skončila s úpadkom ríše Alexandra Veľkého. V roku 189 pred n. l. sa v Delfách ujali vlády Rimania. Tí síce prehlasovali nezávislosť Delf, ale v skutočnosti ich úplne ovládali. V období rímskej nadvlády nastal prudký úpadok svätyne. Rímsky diktátor Lucius Sulla veštiareň vykradol a cisár Nero odniesol neskôr zo svätyne vyše päťsto bronzových sôch.
V roku 91 pred n. l. Tráci spôsobili v Delfách veľký požiar, ktorý vážne poškodil Apolónovu svätyňu. V roku 86 pred n. l. Sulla okradol Delfy o bohatstvo. Prví rímski cisári sa pokúšali o márny pokus vzkriesiť Apolónovo pôsobenie v Delfách, ale veštiareň sa aj tak nepovzniesla z úpadku. Delfy prežívali ešte jeden svoj rozkvet za Hadriána, ktorý spolu s bohatým mecenášom umenia Herodesom Atticusom zaplavujú Delfy darmi a novými pomníkmi. Kresťanstvo však dokončilo úplnú skazu Delf. Konštantín Veľký a Teodosius II. rozobrali pomníky, ktoré ešte zostali na posvätnom území, na výzdobu nového hlavného mesta. Delfské pamiatky
Pamiatkový areál Delf sa dá rozdeliť na tri základné časti:
· Apolónov hieron
· Marmaria
· Mesto

Apolónov hieron

Je to posvätné územie, nazývané aj Apolónov temenos, ktoré sa nachádza na strmom horskom svahu, na úbočí Rodini. Má tvar nepravidelného lichobežníka s rozmermi približne 200 х 300 metrov. Obklopuje ho múr s nerovnakým pôdorysom. Strmý terén je rozdelený na niekoľko (5 – 6) pozdĺžnych terás, na ktorých sa týčili stavby a pomníky. Každej terase zodpovedali brány v západnom aj východnom múre. Všetky terasy spája tzv. Svätá cesta, ktorá sa serpentínovite vinie do hora. Pred hlavným vchodom je neveľké štvorcové námestie obklopené zvyškami portík a klenieb z rímskych čias. V blízkosti námestia sú zvyšky kúpeľov, ktoré boli takto umiestnené vo väčšine rímskych miest.

Dolný úsek Svätej cesty

Svätá cesta sa začína pri hlavnej bráne a je široká 4 – 5 metrov. Pre vozy nebola prístupná. Po oboch stranách svätej cesty ležia zrúcaniny najdôležitejších votívnych pomníkov a pokladníc. Je tu napríklad dar Sparťanov, ktorý venoval Lysander v roku 403 pred n. l. z koristi po bitke pri Aigospotamoi. Bola to veľká štvorboká kamenná budova, kedysi pokrytá strechou a vpredu ju podopieralo osem stĺpov.