Jej vnútrajšok ozdobovalo tridsaťsedem bronzových postáv, rozostavených v dvoch radoch - vpredu bolo deväť hlavných sôch: Dioskurovia, Zeus, Artemis, Poseidón ovenčujúci Lysandra, Agias a prievozník Cháron; vzadu dvadsaťosem sôch sparťanských vojvodcov, Lysandrových priateľov a prívržencov. Na mieste, kde sa Svätá cesta skrúca na sever, sa nachádzajú zrúcaniny niekoľkých pokladníc. Jednou z najstarších bola pokladnica Sikyónčanov postavená v roku 582 pred. n. l. Dve ďalšie pokladnice sú pokladnica Sifnosanov asi z roku 525 pred n. l. a pokladnica Knidosanov z rokov 555 – 545 pred n. l. Pokladnica Sifnosanov mala tvar štvorbokej svätyne. Namiesto dvoch stĺpov medzi antami umiestnili dve ženské sochy. Tieto karyatídy mali na hlavách valcovité polosy (vysoké čiapky), na ktorých sa dookola vinuli basreliéfové výjavy. To všetko na pohľad zodpovedalo dórskemu slohu, ale sústava nosníkov bola už zreteľne iónskeho typu, ako napokon aj celá budova. Nad hladkým architrávom sa vinul basreliéfový vlys s výjavmi vojny bohov a gigantmi, únosu Leukidipiek a zhromaždenia bohov. Na západnej opore bol zobrazený povestný Apolónov spor s Heraklom a delfská trojnožka. Usudzujúc podľa zachovaných fragmentov sa dá konštatovať, že pokladnica Sifnosanov bola jednou z najkrajších a najstarostlivejšie vypracovaných gréckych stavieb.
Asi dvadsať metrov vyššie po Svätej ceste sa na ľavej strane nachádza zrenovovaná pokladnica Aténčanov. Je to štvorboký dórsky prostylos s dvoma stĺpmi pri vchode. Na stavbu použili mramor z ostrova Paros. Pokladnica je dlhá 10 metrov a široká 6 metrov. Na južnej stene tejto stavby sú na povrchu kvádrov vytesané dva hymny na Apolóna z rokov 138 a 128 pred n. l. Ostatné steny budovy takisto pokrývajú nápisy, vence, honorifikačné dekréty a nariadenia amfyktiónií. Pokladnica Aténčanov stojí šikmo k Svätej ceste. Trojuholníkovitý priestor medzi cestou a stavbou vypĺňa kamenný podstavec, na ktorý kládli trofeje dobyté pri Maratóne roku 490 pred n. l. Na platniach sa čiastočne zachoval nápis, ktorý hlása, že „Aténčania obetovali Apolónovi vojnovú korisť od Médov (Peržanov) po bitke pri Maratóne“. Nieje to však pôvodný nápis, pretože pochádza z 3. storočia pred n. l., je kópiou staršieho venovania z 5. storočia pred n. l.

Horný úsek Svätej cesty

Hneď za pokladnicou Aténčanov sa týčia základy úzkej štvorbokej stavby (buleterion), ktorá slúžila ako poradná sieň delfského senátu. Bola dlhá 13 metrov a široká 6,5 metra. Za buleterionom stála staroveká svätyňa bohyne Zeme - Gaie. Cestu tu obklopuje niekoľko skalnatých výbežkov, kedysi považovaných za posvätné miesta. Prvý balvan od cesty zodpovedá Sibylinej skale. Na jednom zo skalných balvanov stál povestný stĺp Naxosanov, ktorý postavili asi v polovici 6. storočia pred n. l.