Vytesali ho z mramoru z ostrova Naxos. Za buleterionom sa cesta rozširuje a vytvára okrúhle námestie s priemerom 16 metrov – Halos. Cesta sa postupne približuje k juhovýchodnému okraju veľkej terasy Apolónovej svätyne, na ktorú z tejto strany priliehala strecha portika Aténčanov, postaveného roku 506 pred n. l. na ukladanie koristi od Bióťanov. Za portikom sa Svätá cesta znovu skrúca na sever a je z nej dôkladný výhľad na terasu Apolónovej svätyne. Túto terasu vytvára slávny polygonálny múr, ktorý sa skladá z výnimočne veľkých kvádrov.
Kúsok vyššie tvorí Svätá cesta takzvané rázcestie trojnožiek. Celá severná strana tohto námestíčka sa naozaj priam hemžila votívnymi trojnožkami postavenými do niekoľkých radov. Do popredia vystupujú štyri podstavce, ktoré sa zachovali po trojnožkách syrakúzskych tyranov Gelóna, Hierona a ich bratov. Apolónovi ich venoval Gelón ako poďakovanie za víťazstvo nad Kartágincami roku 481 pred n. l. Hneď pri Gelónovom podstavci stojí sokel slávneho akantového stĺpa. Bol vysoký 8,65 metra a skladal sa z piatich pätiek zakončených akantovými listami.
Od rázcestia trojnožiek sa svätá cesta skrúca na západ a vedie pozdĺž hornej terasy Apolónovej terasy. Severovýchodný roh terasy zaberá Apolónov oltár, ktorý darovali Apolónovi obyvatelia ostrova Chios okolo roku 518 pred n. l. Pred Apolónovou svätyňou sa týčila veľká jazdecká socha Aemelia Paulla, víťaza nad macedónskym kráľom Perseom. Svätyňa bola 60,32 metrov dlhý a 23,83 metrov široký dórsky peripteros a hexastylos, čiže mala po šesť stĺpov od severu aj od juhu. Stĺpy a steny boli z tufu – mäkkého kameňa a pokryté štukami. Svätyňa je však natoľko zničená, že bez pomoci literárnych prameňov a bez Pausaniovho popisu, by sme dnes nevedeli zrekonštruovať členenie jej vnútrajška. Na východnej strane bola predsienka – pronaos. Na jej stenách boli výroky Siedmich mudrcov napr. Gnothi Sautón (Poznaj sám seba), Meden agan (Ničoho priveľa). Stála tam aj socha Homéra. V dlhej úzkej celle horel večný oheň. Vedľa neho bol umiestnený Poseidónov oltár, sochy Párk a Apolóna Moirageta ako aj Pindarova železná stolička. V čase hostenia bohov uctievali tu básnika ako hosťa boha a zo všetkých darov dostával čiastku. Za cellou bol adyton. Bola to pravdepodobne podzemná sieň, v ktorej stál slávny omfalos, Apolónova socha, Dionýzov sarkofág a napokon najdôležitejšia vec – Pýtiina trojnožka, stojaca nad skalnou puklinou zvanou chasma, z ktorej vraj vystupovali omamné výpary. Adyton mal vraj v strope otvor, ktorým unikal dym a výpary.