K Adytonu priliehal oikos (čakáreň). Posledným pamätníkom pri Svätej ceste bol Kraterov votívny dar. Tento statočný dôstojník Alexandra veľkého zachránil raz svojmu vládcovi život. Krateros mu raz na jednej poľovačke pomohol, keď Alexandra napadol ranený lev. Tento výjav zobrazovalo bronzové súsošie – dielo dvoch veľkých sochárov 4. storočia: Lysipa a Leochora. Hlavná stavba, ležiaca v hornej úrovni Apolónovho územia, je divadlo. Delfské divadlo postavili v 4. storočí pred n. l. Roku 159 pred n. l. ho obnovil Eumnes II., kráľ Pergamonu. Je to jediný dosť dobre zachovaný architektonický objekt v Delfách, kde s ešte dnes usporadúvajú predstavenia v čase delfského festivalu. Panvovitá canea (hľadisko) mala tridsaťpäť stupňov v dvoch podlažiach. Dolné podlažie malo dvadsaťsedem stupňov, horné sedem stupňov a medzi nimi viedla diazoma (chodník). Stupne – sedadlá vytvárali asi päťtisíc miest na sedenie. Orchestra má priemer 18,5 metra a bola vykladaná štvorcovými platňami. Obklopuje ju zakrytý kanál. Na prednej strane proskénia (predoponová scéna) bol basreliéfový vlys, zobrazujúci Heraklove činy. Z divadla môžeme vísť aj takzvanou divadelnou ulicou. Ďalej vystupujeme popri múre Daochovho pamätníka až ku slávnemu lesché Knidosanov. Dnes je už táto pamiatka v žalostnom stave. Na stavbu bol použitý netrvanlivý materiál – sušená tehla a drevo, a preto nebola schopná odolať pôsobeniu stáročí. Stavby s podobnou konštrukciou ozdobovali starí Gréci maľbami. A tak aj lesché Knidosanov mala interiér vyzdobený freskami najväčšieho maliara klasickej epochy, Polygnota. Zachoval sa síce podrobný opis tohto veľdiela od Pausania, ktorý však nemôže nahradiť samotné dielo. Obsah týchto nástenných malieb sa skladal z dvoch hlavných motívov eposov: Iliú persis (dobytie Tróje) a Nekyia (Odyseus vyvoláva duše z Hádu).

Marmaria

Je to posvätné územie Atény Pronaia, ktoré sa nachádza na úpätí hory vo vzdialenosti 1500 metrov na juhovýchod od Apolónovho hieronu. Terasu na ktorej sú zrúcaniny obklopuje pekný olivový háj. Gréci tu uctievali bohyňu ako strážkyňu svätyne. Celý areál v tvare štvorca obklopuje múr zväčša s pravidelnou osnovou. Najväčšou stavbou tu bola svätyňa Atény Pronaia v dórskom slohu postavená z tufu koncom 6. storočia pred n. l. v podobe periptera a hexastyla. Marmaria má takisto svoju svätú cestu. Vedie pozdĺž južného okraja terasy rozdelenej ne dve úrovne. Vrchnú podopiera múr z archaickej epochy. Na dolnej úrovni však vidíme základy z klasickej epochy.